Vzdialili ste sa sami sebe?

Máte aj Vy niekedy ten vnútorný pocit, keď cítite, akoby ste sa vzdialili sami od seba? Keď sa necítite dobre? Necítite sa prirodzene a cítite, že sa vzdiaľujete svojmu vnútornému spokojnému ja? Keď viete, že Vás osud zavial možno do takých uličiek, v ktorých sa necítite príjemne?

Stáva sa to každému človeku. Každému, bez výnimky. I takému, čo na sebe pracuje. A je to normálne. Je normálne mať na svojej ceste vlny, ktoré sú raz hore a raz dole. Je normálne, keď občas vojdete aj do slepej ulice. Veď bez toho, aby ste tam vošli, by ste nevedeli, že pre Vás je táto cesta slepá a nikam nevedie. Je normálne si občas poplakať alebo sa vyzúriť. Je to normálne a prirodzené…

A práve uvedomenie si toho, že náš život je o vrcholoch, ale i údoliach a slepých uliciach, nám pomôže vo chvíľach ponurých. Začneme brať tieto chvíle s pokorou a s vďačnosťou, že nás chcú niečo naučiť. Naučiť nás, zastaviť nás…..

Vychutnávajme si každú prítomnú chvíľu, každý okamih, ktorý je nám na tomto svete dopriaty.

Povedzte dnes ľuďom okolo seba, ako veľmi ich milujete. Neváhajte, načakajte na vhodnejšiu chvíľu. Možno nikdy nepríde ten vhodný čas. Užívajte si prítomnú chvíľu, užívajte si svoju rodinu, svoje deti.
Každý okamih je v našom živote len raz a je na nás, ako tieto prítomné okamihy využijete. Ľúbte seba, milujte ostatných.