1./5. Pobyt v tme- skúsenosti: Cesta

Keby mi niekto pred 2 rokmi, keď som absolvovala Meditačné ústranie povedal, že ma bude lákať ísť na Pobyt v tme, tak si zaťukám na čelo. Veď ja predsa milujem slnko, svetlo, prírodu a pohľad do diaľav, preto byť niekoľko dní len a len v tme, zatvorená sama v malej chatke, ma veru neláka. To by som odvetila kedysi.

No ako sa hovorí: “Nikdy nehovor nikdy.”

Čo ma nakoniec podnietilo ísť na pobyt v tme? Čo som tam zažila, aké som mala praktické skúsenosti, čo mi v tme dokliklo a aký vnímam rozdiel medzi pobytom v meditačnom ústraní a pobytom v tme? O tom sa s vami podelím v sérii 5 článkov. Tento je prvý.

Nielen cieľ, ale i cesta

Je nedeľa 14. Apríl 2019, deň môjho nástupu na pobyt v tme. Od pobytu v tme nič neočakávam, nechávam všetko plynúť a pozorujem sama na sebe svoje vlastné pocity.

Kedysi som si pobyt v tme nevedela predstaviť. Vravela som si, že je to niečo, čo aktuálne nechcem, nepotrebujem zažiť. Ale v posledných týždňoch som si uvedomila, že hoci si  niekedy doprajem 1-2 voľna a oddychu, uvedomila som si, že je to vždy aktívny oddych. V čase voľna idem buď športovať s rodinou alebo sa vyberiem sama niekam do lesa, idem walkingovať alebo siahnem doma po knižke a čítam. Uvedomila som si, že stále vypĺňam čas voľna niečím aktívnym, či už v športe alebo pri čítaní kníh. Stále prijímam nové a nové informácie a podnety.

Preto som v posledných týždňoch som dostala doslova chuť byť jednoducho len sama so sebou, sama myšlienkami v sebe. Nehľadať rôzne myšlienky a odpovede niekde vonku, ale vypočuť si tie, ktoré mám vo svojom vnútri. 

Neprijímať stále nové a nové podnety a myšlienky, ale zamyslieť sa nad tými, ktoré sú už vo mne. Zastaviť sa, “vypnúť všetko naookolo” a len byť.  Toto bolo spúšťacím dôvodom, pre ktorý som sa rozhodla ísť vyskúšať pobyt v tme.

Tým, že v tme máte vypnutý mobil i  všetku elektroniku, ste niekoľko dní sama v uzatvorenom priestore a naozaj máte úplne vypnutý zrakový vnem, tým pádom neprichádzajú stále vonkajšie nové podnety, mozog má zrazu akoby priestor nezaoberať sa novými podnetmi, ale spracovať tie, ktoré sú už  nás.

Pred pobytom som si povedala:

Nič od pobytu v tme neočakávam, skôr naozaj chcem nechať veci plynúť, oddýchnuť si, vypočuť sa. A keď príde nejaká myšlienka, tak budem za ňu vďačná. Uvidím, čo z tohoto všetkého vzíde, čo bude a beriem to tak, že to bude presne tak, ako má byť.

Všetko sa to začalo cestou

Už aj cesta na pobyt v tme bola veľmi zaujímavá a bola pre mňa veľkým poučením.  Zažila som na nej všetky fázy emócií, všetky fázy mňa samej. Čo sa počas nej udialo?

Nakoľko som mala byť z domu preč 5 dní, zobrala som si na cestu naše staré auto a nové auto nechala mojim 3 chlapom. Autíčko je síce staré, ale funkčné. No problém bol v tom, že manžel usúdil, že na čo kupovať diaľničnú známku, nakoľko do Modrého kameňa, kde som na pobyt išla, sa išlo väčšinu cesty mimo diaľnice.  Súhlasila som.

Nastúpila som do auta a vydala sa na cestu. Prvá polovica cesty prebehla úplne v pohode, všetko OK. Až potom zrazu ma navigácia v mobile zaviedla na také cesty, ktorými som vôbec nechcela ísť.

Bolo veľmi zaujímavé, že  na jednom ľudoprázdnom mieste mi navigácia ukazovala, že mám odbočiť. Trikrát som odmietla na tom mieste odbočiť a išla som ďalej. Prečo? Lebo som si vravela, že naozaj uprostred maličkej dedinky, ktorá bola uprostred  “ničoho”, mám odbočiť ešte do väčšieho “ničoho”?? To určite nie je tá správna odbočka. Tak som tú odbočku prešla … a predstavte si: trikrát ma navigácia poslala asi 5 kilometrovým oblúkom naspäť. Prvýkrát, druhýkrát, i tretíkrát! Asi si viete predstaviť, čo som prežívala 🙂

Prechádzala som postupne fázami frustrácie, “vypenenia”, nahnevania sa najprv na manžela, potom nahnevania sa na seba (po uvedomení si, že veď ja som sa rozhodla prijať jeho návrh nekúpiť diaľničnú známku. Nemôžem hádzať vinu na neho).

Postupne som prešla až do emócie, keď som všetko prijala a ukľudnila sa. Pretože cesta ma síce viedla na miesta, ktoré sú ako sa hovorí “Pánu Bohu za chrbtom”, cez rôzne vysokohorské dedinky, o ktorých som živote nepočula, ale práve na tejto ceste som uvidela také momenty, ktoré som pochopila, že som mala vidieť, zažiť. Mala som pri nich dokliknutia, keď som si povedala: “Ahaaa, tak pre toto som tadiaľto mala ísť. Ďakujem život, už som pochopila.” (Čo to konkrétne bolo si nechám pre seba 🙂 )

Dokliknutie alebo Ďakujem ti cesta

Počas cesty som si uvedomila, že niekedy v živote chceme ísť niekam a máme predstavu, že sa tam chceme dostať po určitej konkrétnej ceste. Ako keby sme určovali svojmu vlastnému životu, kam chceme ísť a po akej konkrétnej ceste nás tam má doviezť.

No život nám dá zrazu nejakú zachádzku a my stále nie a nie to pochopiť, že je to niečo, čo máme zažiť. Nepáči sa nám, kadiaľ nás život vedie. Ale keď svoj život prijmeme a odbočíme na ponúkanú cestu, ktorá sa nám možno zo začiatku nepozdáva, a s vďakou a pokorou sa vydáme danou cestou, prestaneme frfľať a cestu prijmeme, tak zrazu sa nám otvoria také dvere, ktoré neočakávame. A možno oveľa krajšie, či prospešnejšie pre nás a náš život a naše pochopenie. Tak sa to stalo aj mne. Keď som prestala tlačiť a určovať, kadiaľ sa mám do cieľa dostať, tak život mi vybral cesty, ktoré boli pre mňa v danom momente tie správne.

Takže moja cesta do tmy bola pre mňa veľmi poučná a som za ňu vďačná. Aj za tie všetky fázy môjho ja, ktoré som počas cesty zažila. Vďaka tejto ceste  som zistila, že som naozaj rada, že konečne po rokoch práce na sebe sa už viem prijať vo všetkých svojich fázach (samozrejme je stále na čom pracovať). Aj v tých pekných, aj v tých menej príjemných. Považujem to za veľmi dôležité a dobré pre každého človeka. Nekritizovať sa za to, že “Áno, som nahnevaná”,  “Áno, vypenila som”, “Áno, nie som dokonalá”, ale akceptovať, že aj táto časť mňa je normálna a prirodzená. Nekritizovať sa za to, ale prijať to.

A viete čo? Akonáhle som prijala cestu, po ktorom som išla,  zrazu sa všetko akoby ukľudnilo. I ja som sa ukľudnila a cestu som si opäť začala užívať.

Cieľ cesty

Na Ovocnú farmu v Modrom Kameni, kde som svoj pobyt v tme absolvovala, som prišla v poriadku. A ako prvú vec som urobila, že som si cez mobil zakúpila diaľničnú známku. Predsa len: jedna skúsenosť stačila a nech je cesta naspäť pohodlnejšia 🙂

Následne som sa vybrala na malú prechádzku do okolitého lesa, kde som nahrala na záznamník v mobile tento článok. Môžete si ho vypočuť v neupravovanej audio nahrávke TU:

Pustiť si článok v pôvodnej audio verzii môžete TU (8 minút), stlačením tlačítka Play a pustením si zvuku:

V ďalšom článku sa s vami podelím, ako taká chatka vyzerá, čo v nej je a čo nie je a prezradím vám praktické skúsenosti, ktoré som počas pobytu v  tme zažila.

Dovidenia v tme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Ochrana proti spamu. Vypočítajte príklad. *