Prestaňme to, čo prežívame, hodnotiť

Prestaňme to, čo prežívame, hodnotiť. Situácie, ktoré sa nám v živote dejú, netrieďme medzi zlé a dobré. Nevyhodnocujme každú situáciu, či je „biela alebo čierna“. Jednoducho ju len bez odporu prijmime a nechajme ju, nech nás naučí to, čo má naučiť.

Všetko, čo sa nám v živote deje, nech už je to akékoľvek, nás učí. Je pre nás školou. To iba naše obmedzujúce ľudské chápanie triedi udalosti na tie dobré a na tie zlé. Čokoľvek, čo sa nám v živote stane, nie je samé o sebe dobré alebo zlé, ono to len proste JE. Len my ľudia máme sklon vo svojich životoch všetko ovládať. Preto všetko triedime na to dobré = čo by sme chceli, aby sa nám udialo a to zlé=  čo nechceme.

Ale keď sa poriadne pozrieme na to, ako svet funguje, zistíme, že v skutočnosti žiadne dobré ani zlé udalosti neexistujú. Oni iba sú. A iba naše ľudské myslenie k nim následne priradzuje nálepku „dobrá“ alebo „zlá“ a to podľa našich subjektívnych myšlienok a skúseností z minulosti.

No všetko, čo sa nám v živote udeje, je našou príležitosťou ako vyrásť a vyliečiť si nejakú časť samého seba, ktorá to potrebuje. Múdri ľudia využijú všetky príležitosti k tomu, aby ich posunuli viac smerom k sebe takým, akými v skutočnosti sú.

Jednoducho povedané:  Berme svoj život ako školu rastu.

Každý deň je akoby sme išli do školy. I v škole života každý deň absolvujeme rôzne predmety, ktoré nás prostredníctvom rôznych lekcií učia potrebné veci. Život nám vyberá taký „rozvrh hodín“, aby sme sa naučili presne tie lekcie, ktoré sa potrebujeme naučiť. Keď sa naučíme = zvládneme skúšku z jedného predmetu, až vtedy nás život nechá prejsť k ďalšiemu. No keď danú životnú lekciu nepochopíme, je to ako v škole: musíme si ju zopakovať.  A bude sa nám v živote diať až dovtedy, kým ju pochopíme.

A tak nám život prináša niekedy tie isté situácie a to až dovtedy, kým sa nad nimi pozastavíme a zamyslíme sa „čo nás tým život chcel naučiť“. A až keď lekcie pochopíme, život nám ich už nebude dávať do „rozvrhu hodín“. Až keď zvládneme lekcie jednej úrovne, život nás posunie na ďalšiu priečku. Do ďalšieho „ročníka“.

Keď je žiak pripravený, učiteľ sa nájde.

Keď opúšťame starú lekciu, opúšťame zároveň svoj starý život. Pretože akonáhle danú lekciu pochopíme, typ človeka alebo situácia, v ktorej bola daná lekcia ukrytá, nám do života už viac nepríde.  Už to nie je potrebné.

No ak lekciu, ktorú nám daná skúsenosť prináša, odmietneme prijať, napr. kvôli tomu, že z toho čo sa nám v živote stalo viníme druhého človeka alebo svoje okolie a nechceme vidieť múdrosť lekcie, ktorú sme sa z danej situácie mali naučiť, daná okolnosť sa bude v našom živote opakovať, až kým ju pochopíme. A čím viac lekcií takto odmietneme prijať, tým bolestivejšie budú ďalšie skúsenosti, v ktorých bude daná lekcia ukrytá.

Je to tak? Opakuje sa aj vám v živote nejaká vlastnosť na iných ľuďoch, ktorá vás „vytáča“? Chodia vám do života ľudia, ktorí túto vlastnosť majú? Alebo opakuje sa vám nejaká situácia zas a znovu?  Možno je na čase sa zastaviť a pochopiť lekciu, ktorú nám život dáva. Nech môžete povedať „áno, pochopil som, ďakujem“) a život nás pustí ďalej.

Neodháňajme preč situácie, ktorým sme dali nálepku „zlé“. Nezatvárajme pred nimi oči. Práve v nich bývajú ukryté lekcie, ktoré sa máme naučiť. Práve to, čo sa nám na našich životoch nepáči, práve tie situácie a reakcie, ktoré nás v živote najviac iritujú a vytáčajú, práve v nich sú ukryté tie najväčšie lekcie, ktoré máme pochopiť. 

Ak sa v živote potrebujeme napríklad naučiť prijímať ľudí takých, akí sú, bez akýchkoľvek výhrad, všimnite si, že nám do života záhadne neustále prichádzajú ľudia, ktorí nás niečím „vytáčajú“ a ich správanie nás doháňa k šialenstvu. Preto namiesto toho, aby sme v sebe riešili „prečo sa to deje nám“, „prečo zase máme „šťastie“ na takého človeka“, zamyslime sa, čo nás tým chce náš vlastný život naučiť. Lebo všetko čo nás irituje a stresuje, je nositeľom lekcií, ktoré máme práve zvládnuť. Preto nebojujme s lekciami, ale poďakujme sa im ako svojim najlepším učiteľom.

Život je veľkou školou rastu a všetko, čo sa nám v ňom deje, je v úplnom poriadku.