Oko minulosti

Minulosť. Či už pekná alebo nepekná. Vytvorila nás takých, akými sme dnes. Poďakujme jej, no NEŽIME V NEJ.

Ak až príliš ČASTO premýšľame o svojej v minulosti, či už v dobrom alebo v zlom, spomíname na dobrodružstvá a zážitky, na tie skvelé veci, ktoré sme dokázali, či strašné veci, ktoré sa nám udiali či my sme niekomu spôsobili, vzbudzujú v nás tieto myšlienky pocity viny, pýchy, nenávisti, hnevu, smútku či sebaľútosti. Posilňujeme tým svoje falošné JA. Vo svojej duši hromadíme minulosť. 

Minulosť nepotrebujeme na žitie prítomnosti. Len jej poďakujme a pustime ju. Vnímajme silu prítomného okamihu. Plnosť bytia.

Nechcime žiť včera, ani zajtra. Žime teraz.