Tajomstvo odhalené! Aj ja som bola na dne!
Všetci máme svoje sny. Všetci chceme hlboko vo svojom vnútri nájsť zmysel svojho života. Všetci chceme žiť taký život, po akom túžime, aký máme vo svojich predstavách a snoch. A predsa … väčšine ľudí prekryje tieto sny rutina ich denného života. Rutina a frustrácia z toho, že nežijú svoj život taký, aký by chceli. Mnohí sa so svojimi snami už rozlúčili, vzdali sa ich. Už stratili vieru v seba. Vieru vo svoju vnútornú silu, ktorá drieme v každom z nás. Každý z nás má v sebe tohto spiaceho obra, ktorý len čaká, kým ho prebudíme. Len mu treba nastaviť budíček a zobudiť ho.
Možno poznáte ten pocit, keď máte vo svojom živote v podstate všetko, ale aj tak nie ste šťastná. Máte kde bývať, vedľa seba máte milujúceho partnera, zdravé deti, chodíte do dobre zaplatenej práce, ale aj tak sa cítite vo vnútri seba prázdno. Robíte všetko preto, aby ste mala dokonalý život, milujúceho manžela, zdravé deti, úžasnú postavu, a robila len správne rozhodnutia. A pritom to všetko nestačí na to, aby ste VY bola šťastná. Aby ste tam vo vnútri seba cítila radosť a spokojnosť. Neviete, prečo sa cítite tak nanič, keď v podstate na to nemáte žiaden dôvod.
Takéto pocity som pred 13 rokmi mala aj ja. A pritom môj životopis by tomu vôbec nemal nasvedčovať: Detstvo šťastné, i keď to neznamená, že bezproblémové. Na strednej škole dobrá študentka, vysoká škola potravinárskeho smeru zaujímavá a aj úspešne dokončená. Po škole práca na vysokej pozícii vo výbornej firme, ktorú mi rovesníci snáď aj závideli. Potom prvé dieťa a materská dovolenka a o 2 roky druhé dieťa. Poviete si, tá žena má všetko: milujúceho manžela, zdravé deti, byt, auto. A predsa: presne si pamätám na chvíľu, keď som sedela doma v kuchyni na zemi a plakala som. Plakala som nad sebou a nad tým, ako prázdne a nemohúcne sa cítim. Bol to nevysvetliteľný pocit tiaže, zúfalstva a beznádeje, keď sa zamýšľate nad sebou samou.
Navonok žijete, no vo vnútri umierate.
Možno takéto chvíle vo svojom živote poznáte a možno nie. U mňa sa v danej chvíli veľa začalo a aj veľa vecí skončilo. Daný moment si budem pamätať asi navždy. Vtedy som sa totižto rozhodla a povedala som si „A dosť! Urobím všetko preto, aby som sa takto necítila už nikdy viac v živote!“ Uvedomila som si, že som svoj život vložila do rúk ostatným vôkol seba. Snažila som sa byť dokonalé dieťa, dokonalá študentka, dokonalá šéfka, perfektná manželka, či dokonalá mama. Snažila som sa vyhovieť všetkým vôkol seba a ani som si neuvedomila, že takýmto konaním odovzdávam svoj život a zodpovednosť zaň všetkým ostatným.
A čo sa takýmto konaním stalo? Tak som sa rozdávala, až som všetko zo seba rozdala. A čakala som, že teraz mi to tí ostatní musia vrátiť naspäť. Čo bolo toho výsledkom? Zodpovednosť za svoje šťastie, za svoj život, som dala do rúk ostatným.
Počas toho „zlého“ večera som sa rozhodla, že svoj život zoberiem do svojich vlastných rúk. Nevedela som AKO to urobím, ale vedela som, že TO urobím. Rozhodla som sa jednoducho začať a ísť. Kvôli sebe, kvôli našim deťom. Dnes viem, že všetko malo v mojom živote význam. Aj tieto chvíle plné bolesti. Všetky tie chvíle sklamania a bolesti vytvorili základy toho, kde teraz a akým človekom som sa stala.
Začala som tým, že som začala čítať rôzne múdre knižky, pozerať obohacujúce videá a navštevovať rôzne prednášky. Na základe nich som postupne prekonávala svoje strachy a otvárali sa mi nové dvere chápania. Prekonávala som svoj strach z minulosti, i z budúcnosti, strach z neznámeho, z nových nepoznaných vecí, svoj strach z toho čo bude, alebo nebude. Strach z toho, že niečo nebude také „dokonalé“, ako by som chcela. Naučila som sa veriť svojmu životu a tomu, kam ma vedie. Prestala som si vyčítať, či som niečo neurobila „dosť dobre“ a namiesto toho som si povedala „Urobila som to najlepšie, ako som v danej chvíli vedela“.
A ešte jeden moment považujem vo svojom živote za prelomový: absolvovanie tréningu Objav svoju silu u kouča Andy Winsona. Počas daného víkendu pred niekoľkými rokmi som veľa vecí o sebe pochopila a konečne sa akoby všetky načítané teoretické vedomosti vo mne spojili v realitu. Akoby mi všetko krásne „docvaklo“ a tie rozhádzané kúsky puzzle do seba zapadli do krásneho obrazu. V daný víkend som vdýchla svoju vnútornú silu a dala jej možnosť sa prejaviť. Prijala som plnú zodpovednosť za svoj život. Pamätám si na ten obrovský pocit odľahnutia, radosti a vďačnosti z toho, že som pochopila seba samú a svoju vlastnú podstatu. Uvedomila som si, že len JA som zodpovedná za to, čo sa mi v živote deje. Nik iný. Len ja som zodpovedná za to, ako sa cítim. Nik iný.
Teraz sa v duchu možno pýtate: K akému koučovi ísť na tréning? Odpoviem vám príslovím z jógy: Keď je žiak pripravený, učiteľ sa nájde. Len si vždy vyberte toho najlepšieho a od neho sa učte.
Odvtedy môj život nabral riadne otáčky. Hoci i pred tým sme mali úspešnú rodinnú firmu z oblasti internetového obchodu (ktorá úspešne funguje do dnešného dňa), začala som sa okrem nej venovať aj veciam, na ktoré som si dovtedy netrúfala ani v najtajnejších snoch. Už 5 rokov píšem tento svoj blog o mojich skúsenostiach v osobnom rozvoji a zdravom životnom štýle (ktorý mimochodom čítalo už viac než milión ľudí a za ktorý som dostala v roku 2014 ocenenie), robím prednášky, píšem články do časopisov, napísala 5 e-kníh o mojom koníčku, ktorým je Feng Shui, vytvorili a aj vydali sme spolu s manželom 6 tlačených kníh, z ktorých viaceré sú knižnými bestsellermi a figurujú v TOP100 najžiadanejších kníh Slovenska, ba dokonca sme dostali aj knižné ocenenie ako najlepšie knihy roka 🙂 A okrem toho všetkého som sa stala aj certifikovanou koučkou NLP s medzinárodnou platnosťou.
Toto všetko by sa však nestalo, keby nebolo daného „zlého“ dňa, keď som sa rozhodla a daného víkendu, keď som sa pochopila, že môj život je len môj a je len a len na mne, ako ho prežijem. Prijala za neho bezvýhradnú zodpovednosť. Toto všetko by sa neudialo, keby som na začiatku neprekonala strach z neznámeho a hlavne keby som neurobila odchýlku od svojho „pôvodného kurzu“. Musela som začať robiť veci, ktoré som do vtedy nerobila, aby som dosiahla veci, ktoré som do vtedy nevedela a nemala.
Uvedomila som si:
- Už sa nesnažím byť dokonalá dcéra, mama, manželka, milenka a žena. Nechcem už spĺňať predstavy všetkých ostatných o mne samotnej. Radšej chcem byť sama sebou.
- Vždy robím veci najlepšie ako viem. Tak si potom nemôžem nikdy nič vyčítať.
- Je len na mne, aký život žijem, či som šťastná, alebo nie. Svoj život si môžem vedome vytvárať.
- Každý moment, každú chvíľu sa môžem ja rozhodnúť, či to bude pekná chvíľa alebo nie. Šťastie je pre mňa voľbou v každom momente.
- Každou chvíľou a každým rozhodnutím si vytváram to, ako bude vyzerať moja budúcnosť. Ja som zodpovedná za svoju prítomnosť i budúcnosť. Nik iný.
- Život nie je o tom, aby som čo najrýchlejšie dosiahla svoje sny a ciele, ale aby som si užila každý jeden moment, ktorý na tejto ceste príde.
Preto som sa rozhodla riadiť týmito mojimi 12 dohodami:
- Byť prítomne a naplno sama sebou.
- Robiť veci najlepšie, ako v danú chvíľu viem.
- Nečakať potlesk od okolia, ale dopriať si ho sama od seba.
- Nečakať na to, kým ma niekto iný urobí šťastnou. Nebyť len obeťou svojho života, ale vedome tvoriť svoj život a napĺňať svoj vnútorný džbán šťastia a radosti. Lebo na to, aby som mohla radosť a lásku zo svojho vnútorného džbánu rozdávať ďalej, najprv ho musím mať plný.
- Pripustiť si aj svoje tienisté stránky a prijať ich do svojho života.
- Prijať svoju minulosť, akceptovať ju a nebojovať s ňou. Minulosť ma vytvorila, bez nej by som nebola taká, aká som.
- Dovoliť si povedať nie i ľuďom, ktorých milujem. Rozdeliť lásku od svojho názoru. Pamätať na to, že mať niekoho rád nesúvisí s tým, či s ním súhlasím alebo nie.
- Porovnávať sa len sama so sebou, nie s inými ľuďmi. Pozerať sa len na to, či som lepšia než včera.
- Nehľadať odpovede na svoje otázky vonku u iných, ale v sebe samej.
- Určiť si cieľ, no zároveň užívať si celú cestu, po ktorej ma život vedie. Nielen dosiahnutie sna, či cieľa, ale aj to, akým človekom sa na danej ceste stanem, to je dôležité.
- Povedať si: nemusím byť dokonalá na to, aby som sa mala rada. Aby ma mali radi moji najbližší. Nemusím mať dokonalé telo, dokonalé myšlienky, dokonale sa vždy správať. Lebo ak sa zamyslíme, čo je to „byť dokonalá“? Dokonalá podľa koho alebo čoho? Podľa seba a svojich predstáv, podľa predstáv partnera, podľa predstáv rodičov, byť dokonalá v očiach spoločnosti? Čo to znamená byť dokonalá? Život nie je o dokonalosti. Spokojný a naplnený život je o prijatí sa aj so všetkými svojimi nedokonalosťami a o žití svojho skutočného JA.
- Byť vďačná za každý jeden moment. Ďakovať svojmu životu za krásne momenty, no i tie, ktoré sú pre mňa tými najväčšími učiteľmi.
Keď začneme vnímať svoje tienisté stránky a prijmeme ich do svojho života ako normálnu vec, tak sa začneme cítiť lepšie. Začneme cítiť ten chýbajúci kúsok našej vnútornej skladačky. Kúsok, ktorý sme pred tým vyhadzovali, schovávali a najradšej by sme ho nemali. Ale on je tam a dokonale tvorí to, čím sme a akým človekom sme.
Kým nezačneme milovať seba samú, nemôžeme milovať v plnej miere nikoho, pretože žiadnu „plnú mieru“ nepoznáme. Nikomu nič nedokazujme, nepresviedčajme ostatných, ale prijmime seba presne takú, aká sme.
Je potrebné sa vedieť zastaviť a vdýchnuť tú silu, čo v sebe máme, dopriať si čas na premýšľanie. Lebo pokiaľ sme stále v pokluse, tak všetky myšlienky okolo nás len doslova preletia a my si ich ani nevšimneme. A práve v týchto chvíľach, keď sa zastavíme, vieme dať priestor svojmu vnútru. Vypočujeme svoj vnútorný hlas. Dáme mu šancu, priestor a čas na to, aby mohlo s nami naše JA komunikovať. Nájsť si čas ho v kľude počúvať. Práve v takýchto chvíľach nám prídu odpovede. Uvedomíme si, kde sa práve nachádzame a kam chceme smerovať. Lebo pokiaľ toto nevieme, tak vás život zavedie možno na miesta, kam vôbec nechceme ísť. Zbytočne sa budeme hnevať na svoj život, kam nás to vedie.
Nemôžeme začať ďalšiu kapitolu svojho života, ak si stále dookola čítame tú predchádzajúcu. Na to, aby ste mohli kráčať dopredu, je nutné zhodiť zo svojich nôh, srdca, vyhodiť zo svojej hlavy okovy a bolesti z minulosti. Odpustiť a opustiť svoju minulosť.
Nech sme mali akúkoľvek minulosť, nemá byť pre nás okovami, ale obrovskou výhodou. Výhodou skúseností a odhodlania. Nech máme akýkoľvek vzťah som svojimi rodičmi, musíme odpustiť minulosti a žiť v prítomnosti. Naši rodičia sú a zostanú našimi rodičmi. Tak ako my zostaneme rodičmi pre svoje deti. A takto vytvárame akúsi reťaz: my, za nami sú naši rodičia, za nimi ich rodičia… a pred nami naše deti a pred nimi budú ich deti. Preto treba odpustiť svojej minulosti, aby táto reťaz zostala pevná. Naši rodičia je fajn, že sú za nami. Majú miesto za nami, kde nás zozadu držia a podporujú. Ale našou úlohou nie je obzerať sa dozadu, ale hľadieť dopredu. Pozerať na svoje deti a podporovať ich. Nesťahovať ich k sebe, len v tichosti stáť za nimi a dopriať im ten pocit „tu som a vždy tu budem. Môžeš sa o mňa oprieť.“
Naučme sa oddeliť svoju lásku k rodičom od toho, či s nimi v dospelosti nesúhlasíme. Uvedomme si, že sú to dve veci. To, že s nimi v niečom nesúhlasíme, alebo že nežijeme podľa ich predstáv, nemá nič spoločné s tým, že ich nemilujeme alebo že oni nemilujú nás. Sú to dve úplne samostatné veci. Myslime na svoju reťaz. Povedzme svojich rodičom, že ich milujeme, že sme radi, že sú našou oporou. Ale pamätajme, že my máme za úlohu pozerať smerom dopredu.
Vďačnosť
Tento bod mi veľa dal, keď som ho svojom živote začala realizovať. Začala som najprv vedome. Každé ráno som si povedala najmenej 3 veci, za ktoré som v daný deň vďačná. Za krásny deň, za úsmev mojich detí, za peknú pesničku v rádiu, za štebotajúce vtáky, za maličkosti i veľké veci. Vedome som si vždy tieto 3 veci povedala. A postupne som vďačnosť začala realizovať aj počas celého dňa. Keď stretnem chorého človeka, tak poďakujem osudu za to, že som zdravá. Podarí sa mi napísať dobrý článok, tak sa pochválim a som vďačná za dobré myšlienky, ktoré ku mne prišli. Vďačnosť obohacuje náš život a prináša mu úplne iný rozmer.
Motivácia
Motivácia je veľmi dôležitá vec, pokiaľ chceme na svojej ceste vydržať. Lebo žiadna cesta nie je rovná, bez bočným ciest, výmoľov, či dokonca slepých ulíc. Je úplne normálne, mať blbý deň alebo stretnúť ľudí, ktorí nás vytočia. Ale otázkou je, čo s tým urobíme. Či sa tým necháme pohltiť alebo to necháme byť a ideme ďalej. A na to, aby sme aj v ťažkých chvíľach vedeli vstať, na to je dobrá motivácia. Možno si stačí pozrieť dobrý film s poučnou pointou alebo krátke video a získame nový pohľad na svoj problém.
Užívať si celú cestu
Každý z nás má svoje sny a chcel by ich dosiahnuť. Chcel by dosiahnuť daný cieľ a vrchol. Ale uvedomme si jednu vec: pokiaľ si budeme užívať len chvíľu, keď dosiahneme svoj cieľ, tak nám život pretečie pomedzi prsty ako vodopád. Užívajme si preto celú cestu k tomuto nášmu cieľu. Každý jeden krok. Či už je to krok vpred, nabok, alebo hoci i dozadu. Každý krok nás niekam posúva. Buď nás posúva alebo nás niečo učí.
A keď dosiahneme svoj cieľ, tak si dáme ďalší a potom znovu ďalší. O tom je život. Užiť si celú cestu a byť vďačný za to, akým človekom sa na tej ceste staneme.
Sebaláska a sebadôvera
Náš život sa pohybuje vo vlnách alebo ako na hojdačke. Nie je možné, aby sme boli neustále len na tej jednej, na tej „dobrej“ strane. Tlačia na nás rodičia, tlačí na nás okolie a nakoniec tlačíme na seba aj my samy. „Buď dobrá“ počúvame častokrát už v detstve. A už veľmi skoro zistíme, čo slovo „buď dobrá“ u našich rodičov znamená a aké má dôsledky. Zistíme, že keď sme dobrí, tak naši rodičia nás majú viac radi, viac nám prejavujú to, že nás majú radi. Že sú na náš pyšní, keď sme takíto „dobrí“. A tak postupom času sa snažíme byť stále „dobrí“, aby nás mali ostatní radi. Aby si nás vážili, aby sme si ich lásku „zaslúžili.“ Stále sa snažíme byť len ten jednej strane hojdačky. Naučíme sa utlačovať svoje druhé ja a nazveme ho „zlé ja.“ Všetko, čo nezapadá do predstavy nášho okolia o nás o tom, ako by mala vyzerať a byť „dobrá Danka, dobrá Zuzka, dobrá Ivetka“, všetko ostatné začneme považovať na sebe za niečo zlé, za niečo pre nás neželané. A začneme to na sebe nemať radi a odmietať to.
Ale zdravá sebaláska je práve o tom prijať sa aj so svojimi tieňmi, prijať sa aj so všetkými „negatívnymi“ vlastnosťami.
Treba si uvedomiť, že je normálne, keď náš život nie je dokonalý a nie je stále len na jednej strane hojdačky. Je normálne mať smútok, cítiť zlosť, či mrzutosť. Je to normálne a prípustné. Áno, treba prijať aj svoje tienisté stránky. Prijať svoje nedokonalosti ako súčasť seba. Ako niečo, čo má vytvára, bez čoho by som to nebola ja. Povedať si: nemusím byť dokonalá na to, aby som sa mala rada. Ani na to, aby ma mali radi moji najbližší. Nemusím mať dokonalé telo, dokonalé myšlienky, dokonale sa vždy správať.
A čo je to vlastne byť dokonalá? Dokonalá podľa koho alebo čoho? Podľa seba a svojich predstáv, podľa predstáv partnera, podľa predstáv rodičov, byť dokonalá v očiach spoločnosti? Čo to znamená byť dokonalá?
Život nie je o dokonalosti. Spokojný a naplnený život je o prijatí sa aj so všetkými svojimi nedokonalosťami a o žití svojho skutočného JA.
Sebaláska je univerzálny liek na VŠETKY strachy, starosti, nespokojnosť podvedomé programy, ktorými si blokujeme svoje šťastie, hojnosť, radosť, zdravie a bohatstvo.
Sebaláska nám dáva pocit skutočného domova v nás samotných. Je to tichá spokojnosť so sebou samým.
Začnime prijímať svoje telo presne také aké je, presne také je krásne a úplne dokonalé. Prijmime svoje krásne, no i tienisté stránky, lebo tie nás tvoria. Nie je na nich nič zlé. Berme ich ako niečo, na čom chceme pracovať a zlepšiť. Berme ich ako učebný materiál. Lebo šťastný život neprichádza sám.
Šťastný život si vytvárame každý deň.
Mojím životným poslaním je pomáhať ľuďom nájsť ich vnútornú silu, vášeň. Pomôcť ženám i mužom objaviť ich vnútornú spokojnosť. Aby obnovili vieru v seba a verili, že každý z nás má svoju vnútornú silu. Každý z nás ju má. Silu, ktorú keď v sebe objavíme a naplno využijeme, tak sa začnú plniť NAŠE sny.
Aj preto píšem tieto články.
Aj preto robím osobné koučingy.
Aj preto robím víkendové tréningy.
Aj preto píšem pre vás knihy.
Aj preto sa neustále vzdelávam a pracujem na sebe.
Milujem to, čo robím a robím to, čo milujem.
A svojmu životu ďakujem za ten „zlý deň“, ktorý mi zmenil život.
I vy môžete žiť život, po akom túžite. Je to len o tom prestať sa schovávať za druhých, prijať zodpovednosť za svoj vlastný život a začať konať. Čakaním na „potom“ už môže byť neskoro.
Držím každému jednému z vás palce a verím, že moje články i naše knihy vám budú dobrým pomocníkom na vašej ceste.
.
Ela
8 augusta, 2018 @ 23:25
Krásny s hlavne pravdivý článok – vlastná skúsenosť.
Príspevky na Facebooku - Kronika života
21 októbra, 2018 @ 15:27
[…] nerob veľkú hlavu z toho keď urobíš chybu Prečítajte si životný príbeh autorky knihy Kronika života. Možno sa v ňom spoznáte aj […]