Metóda „Tlmočník“ na zlepšenie komunikácie v rodine

Otec, mama, deti. Klasická rodina. Otec i mama pochádzajú z rodín s inou výchovou, z rodín s iným spôsobom vzájomnej komunikácie. A tak často nastáva situácia, keď otec povie niečo deťom, ale mama s tým nesúhlasí a zastáva sa detí. Obhajuje ich a pritom priamo pred deťmi kritizuje otca za spôsob východy a komunikácie s deťmi.  To isté môže platiť aj naopak- otec kritizuje matku. Bežná a veľmi častá situácia v mnohých rodinách. A i keď zástanca detí myslí svoju obhajobu detí s láskou, svojím správaním situáciu častokrát ešte zhoršuje. Prečo? Lebo za vzniknutú hádku má pocit zodpovednosti nakoniec dieťa. Dieťa sa cíti vinné, že za vznik hádky môže práve ono. A ďalším dôsledkom takéhoto správania pri hádke sa zhoršuje aj partnerský vzťah medzi matkou a otcom.

Ako však z toho von? Čo urobiť? Vyskúšajte nasledujúcu metódu, ktorá sa osvedčila aj u viacerých mojich kamarátok. Nazvala som ju metóda „Tlmočník“.

Nasledujúca metóda „Tlmočník“ je vynikajúcou praktickou metódou na zlepšenie komunikácie medzi rodinnými príslušníkmi navzájom. Takisto sa dá použiť aj v iných bežných situáciách v živote. Prečítajte si, vyskúšajte a dajte vedieť, či sa osvedčila aj vám.

Metóda „Tlmočník“ na zlepšenie komunikácie v rodine

Predstavte si situáciu:

Pri nedeľnom obede sedia 3 osoby: matka, otec a malý syn. Syn začne jesť, pričom hlasito sŕka polievku. Otca to naštve a vynadá dieťaťu slovami: „Čo robíš? Ako to žerieš ty debil?“ (moja poznámka: áno, žiaľ aj takto sa vyjadrujú dospeláci voči deťom. Čo však treba povedať je, že častokrát dospeláci poznajú takúto výchovu zo svojho vlastného detstva a takáto komunkácia rodiča a dieťaťa je pre nich normálna. A aj keď vedia, že by takto komunikovať s vlastným dieťaťom nemali a ani nechcú, tak nevedia, ako inak).

Aká býva štandardná reakcia matky, ktorá považuje danú komunikáciu otca s dieťaťom za neprípustnú? Začne sa zastávať dieťaťa. A aká je reakcia dieťaťa? Cíti sa previnilo…. Matka začne ochraňovať dieťa formou slovného útoku na otca… a situácia sa len zhoršuje… Dieťa sa cíti vinné, že vyvovalo hádku medzi rodičmi, matka je naštvaná na otca a otec sa cíti frustrovane, lebo ho matka zhadzuje pred vlastným dieťaťom.  V danej chvíli sa však vybuchujúci rodič správa takisto ako malé dieťa. Jeho vnútorné dieťa je totižto nešťastné, lebo je „verejne“ pokarhané a zhodené autoritou, ktorú miluje. A i keď vie, že takto nemal na svojho vlastného potomka kričať, nevie si pomôcť. Nevie to povedať inak.

V takýchto situáciách sa vyskúšajte zachovať ako „tlmočník“. Treba si uvedomiť, že vybuchujúci rodič sa v danej chvíli správa takisto ako dieťa, preto druhý rodič nesmie v danej chvíli daného dospeláka zhodiť, ale pomôcť „pretlmočiť“ slová do inej reči. Takej, ktorú bude chápať ich dieťa.

Príklad:

Predstavte si tú istú situáciu pri rodinnom obede. Otec vybuchne  a nakričí na malého syna, nakoľko sŕka polievku. Matka však tentokrát namiesto toho, aby začala obhajovať dieťa a zhadzovať partnera, môže povedať dieťaťu niečo takéto: „Vieš Tomáško, ocko to myslel tak, aby si sa naučil pekne papať. Lebo keď budeš veľký, ľudia ťa budú posudzovať aj podľa toho, ako vieš pekne papať. A sŕkanie polievky je pre ostatných nepríjemné. Ockovi záleží na tom, aby z teba vyrástol šikovný mladý muž, ktorý bude vedieť pekne papať.“

Toto vášmu dieťaťu úplne stačí, aby pochopilo, čo sa deje. Čo mu chce vybuchujúci rodič povedať.

Verte, že táto malá zmena v komunikácii dokáže veľké zázraky. Dieťa pochopí, čo od neho kričiaci rodič chce a prečo to chce. Matka sa nerozčúli, lebo chápe obidve strany a stane sa medzi nimi len akýmsi tlmočníkom. Pretlmočí emocionálne jednanie otca do reči dieťaťa.

A takisto verte, i keď možno to nebude hneď na prvýkrát, že váš „vybuchujúci“ partner si bude vážiť to, že ste ho nezhodili a že ste mu pomohli vyjadriť to, čo chcel povedať, avšak kultivovanejším spôsobom. Jeho vnútorné dieťa bude spokojné a uvedomí si: áno, toto som chcel môjmu synovi povedať. A postupne sa môžu jeho výbuchy zlosti a neadekvátnej komunikácie s rodinou zmierňovať. Postupne sa naučí vyjadrovať  svoje myšlienky „rečou dieťaťa“.

„Pretlmočením“ sa stanú všetky tri strany spokojné a bez „ujmy“ na dôstojnosti. Takouto komunikáciou sa zlepší nielen vzťah rodič-dieťa, ale aj vzťah medzi rodičmi ako partnermi.

Vyskúšajte túto jednoduchú a praktickú metódu a napíšte mi, či pomohla aj vám. Držím palce.