„Ty si ma tak nahneval…“ Kto za to môže?
Hnev. Z kadiaľ vychádza a čo je jeho príčinou? Keď sa zamyslíme nad vetou typu „Ty si ma tak nahneval…“, tak zistíme, že v podstate nie je pravdivá.
Ako to? Keď sa nám stane, že sa s niekým pohádame, tak
po hádke povieme „Ach, ty si ma tak nahneval!“, „Ty si ma tak nahnevala!“ Alebo keď sa zmienime o hádke niekomu inému, tak zvykneme povedať „Ach, on/ona ma tak nahneval/a!“
Skúsme sa na to však pozrieť z tohto uhľa pohľadu: To, že nám iný človek povie niečo, čo sa nám nepáči, tak to nie je príčinou nášho hnevu. Je to len spúšťačom emócie, ktorá je už dávno v nás. Pretože keby sme boli my vo svojom vnútri v pohode, tak akákoľvek myšlienka vyslovená iným človekom nás nevyvedie z miery. Nenahnevá nás. Len nám jednoducho vojde „jedným uchom dnu a druhým von“.
No ak my sami v sebe máme vo vnútri seba nejakú frustráciu, hnev alebo bôľ, tak myšlienka prichádzajúca zvonku, ich môže vyvolať z nášho vnútra smerom von. Preto myšlienka typu „Ty si ma nahneval“, nie je správna. Mala by byť: „Ty si bol spúšťačom môjho hnevu, môjho vnútorného pocitu“.
Preto nabudúce, keď nás niekto nahnevá, či inak vyvedie z rovnováhy, uvedomme si, že to nie on je na vine, že my sa cítite nahnevane. Nehádžme vinu nášho hnevu na neho. Tá emócia musela byť v nás už predtým. Lebo ak by nebola, tak daná myšlienka od iného človeka okolo nás len „prejde“ a nič sa neudeje. Nemalo by ČO vyjsť na povrch.
Presne tak sa to stáva bežne v našom živote. Tá istá vec či vyslovená veta nás veľakrát vytočiť nemusí, no raz áno. Prečo? Lebo predtým sme tú emóciu/ hnev v sebe nemali, no potom áno.
Len to, čo máme vo vnútri, môže vyjsť na povrch.
Takže pri najbližšej hádke, nahnevaní sa, si len uvedomme, že nemáme nárok sa hnevať na všetkých naokolo. Ale pracujme s našimi emóciami v našom tele a v našom vnútri. Zamyslime a pátrajme po skutočnom dôvode nášho hnevu. No pátrajme v sebe, nie vonku.