Zmenil si sa …

„Zmenil si sa … Už nie si taký, aký si býval…. “ Tieto vety si vypočuje skoro každý, kto pracuje na svojom osobnom rozvoji.  Často sa používa ako výčitka voči ľuďom, s ktorými si zrazu nerozumieme. Nechápeme, čo títo zmenení ľudia „vymýšľajú“, prečo sa zrazu správajú a konajú inak, než doteraz.

No je táto premena zlá alebo dobrá?  Povieme si to na krásnom príbehu.

Dve zaľúbené húseničky žili spolu na jednej rastline. Papali spolu, zabávali sa, rozprávali sa o svojich každodenných starostiach i radostiach. Boli jedna ako druhá a mali si čo navzájom povedať. Až zrazu jedného dňa sa jedna z húseničiek od druhej odtiahla. Začala vyhľadávať chvíle, keď chcela byť sama so sebou. Vedela, že sa s ňou niečo deje a že dočasný stav jej nevyhovuje. Preto  veľa čítala a študovala.  Vnútorne cítila, že sa mení. 

Druhá húsenička len nechápavo krútila hlavou, že čo vymýšľa, veď je im takto dobre. Veď si užívajú každý deň tak, ako im ho život prinesie.

No húsenička vedela, vnímala a cítila, že sa potrebuje zmeniť.  Nikto ju nechápal, no ona vedela, že to musí urobiť: odtiahnuť sa a zakukliť sa sama do seba. Bytostne to potrebovala. I ostatné húsenice vôkol nej sa jej posmievali, prečo to robí. Nechápali, prečo sa uzatvorila do vlastnej kukly, kde bola len sama so sebou.

Čo sa však stalo po nejakom čase?

Z kukly sa začal predierať krásny motýľ. Vyjdenie z kukly ho stalo určitú námahu, no postupnými krokmi sa z kukly dostal von.  Najprv boli jeho krídla slabé, no postupne zosilneli. Rozprestrel ich a vzlietol do výšin. V tom ucítil obrovskú slobodu a uvidel oveľa viac možností, kam môže letieť.

Začal vidieť svet, v ktorom žije, z oveľa väčšej perspektívy.

Tento príbeh platí rovnako aj u ľudí.

Keď človek na sebe pracuje, tak sa postupne z húsenice stáva motýľ. No obdobie zmeny je pre neho takým obdobím, ako pre motýľa kukla. Vymedzuje mu priestor, v ktorom je sám so sebou a ktorý mu poskytuje všetko na to, aby získal krídla. Toto obdobie nemôže urýchliť alebo preskočiť, lebo krídla by mal slabé a nezvládli by let. Preto všetko má svoj správny čas a i čas učenia a poznania seba samého má svoj význam. Príroda a život sú múdre.

A tak ako motýľ, ktorý je pripravený zanechať svoju minulosť a nakuknúť do svojej budúcnosti a prederie sa z kukly von, tak aj človek môže pochopiť, že je čas vyjsť zo svojej „kukly“ von.  Ak sa chce stať krásnym motýľom, tak aj namáhavý proces vyjdenia z kukly bude vnímať ako potrebnú súčasť svojej premeny. Lebo práve tento okamih nám sformuje silné a krásne krídla, ktoré zvládnu let.

Keď motýľ získa krídla, začne ich aj používať. Začne lietať a začne sa na svet a na to, čo sa v ňom deje, pozerať úplne z inej perspektívy. Motýľ sa stále cíti byť sám sebou.  „Veď som to stále ja“, hovorí si. No húsenice, ktoré zostali na zemi, ho vnímajú inak a často mu hovoria: „Zmenil si sa … „

Človek, ktorý pracuje na sebe, je normálne, že sa mení. Že sa vyvíja a posúva sa vo svojom živote ďalej. A to je to pekné na živote.

Kto raz okúsi mať krídla a byť motýľom, už nechce byť viac húsenicou. Už je pre neho nevyhnutné mať krídla. Už si nevie predstaviť, že by ich nemal. A nikto by to od neho nemal ani žiadať.

Okolité húsenice sa môžu pri pohľade na motýľa zachovať dvojako: Buď motýľa podporujú a radujú sa s  ním z jeho krásnej premeny a tešia sa na chvíľu, keď aj oni sa stanú motýľmi.  Alebo sa od motýľa odvrátia, lebo nechápu jeho pohľad na svet.  Ba niektoré sa na motýľa môžu i závistlivo nahnevať. No motýľ nemôže za reakcie iných. A ani nemôže urýchliť dozretie ostatných húseničiek, aby sa zakuklili a stali sa z nich motýle. Všetko a všetci majú svoj správny čas.

Keď chcete zmenu, nemeňte iných, ale seba.

Preto ak máte doma motýľa, ktorého život dostal krídla, nebojte sa, že vám uletí. Dôverujte mu. Netrhajte mu krídla, nekarhajte ho slovami „Ty si sa zmenil“, ale naopak tešte sa s ním. Inšpirujte sa od neho a možno vnímajte svet aj jeho očami.  A urobte všetko preto, aby aj vy ste čoskoro získali svoje vlastné krídla, ktoré vám ukážu iný pohľad na svet i na svoj život.