Opustite minulosť. Žite v prítomnosti.
Vo vašej minulosti sú rôzne veci, ktoré ste urobili, alebo ktoré sa vám stali. Prestaňte sa za nimi otáčať, neustále si ich premietať a ovplyvňovať si nimi svoju prítomnosť a budúcnosť.
Neotáčajte sa za minulosťou – tou cestou už viac nepôjdete.
Opustite minulosť. Žite v prítomnosti. Vaša minulosť by mala byť len… vaša minulosť. Či už ste si zarobili, niečo vyhrali, niečo sa naučili, milovali alebo stratili, kúpili alebo predali. Nikdy to už nebude rovnaké. Ten čas je navždy preč.
Stráňte sa bolesti a pustite to, čo nie je pre vás dobré. Buďte k sebe úprimný. Ste silnejší než bolesť. Môžete všetko zlé nechať v minulosti a opäť začať rásť. Použite svoje spomienky z minulosti a vybudujte si vďaka nim lepší život. Hľadajte múdrosť. Poučte sa zo svojich chýb a kráčajte ďalej.
Na to, aby ste mohli kráčať dopredu, tak je nutné zhodiť zo svojich nôh, srdca, vyhodiť zo svojej hlavy okovy a bolesti z minulosti. Opustiť svoju minulosť.
Prijať svoju minulosť, nebojovať s ňou. Nemať ju pred sebou ako svojho protivníka, ale postaviť si ju vedľa seba ako rovnocenného partnera.
Nech ste mali akúkoľvek minulosť, nemá byť pre vás okovami, ale obrovskou výhodou. Výhodou skúsenosti a odhodlania. Nech máte akýkoľvek vzťah som svojimi rodičmi, treba opustiť svoju minulosť a žiť v prítomnosti.
Vaši rodičia sú a zostanú vašimi rodičmi. Tak ako vy zostanete rodičmi pre svoje deti. A takto vytvárame akúsi reťaz. Vy, za Vami sú vaši rodičia, za nimi ich rodičia… a pred vami vaše deti a pred nimi budú ich deti. Treba odpustiť svojej minulosti, aby táto reťaz zostala pevná. Vaši rodičia je fajn, že sú za vami. Majú miesto tam za vami, kde vás zozadu držia a podporujú. Ale vašou úlohou nie je obzerať sa dozadu, ale hľadieť dopredu. Pozerať na svoje deti a podporovať ich. Nesťahovať ich k sebe, len v tichosti stáť za nimi a dopriať im ten pocit „tu som a vždy tu budem. Môžeš sa o mňa oprieť.“
Oddeľte svoju lásku k rodičom od toho, že s nimi v dospelosti nesúhlasíte. Uvedomte si, že sú to dve veci. To, že s nimi v niečom nesúhlasíte, alebo že nežijete podľa ich predstáv, nemá nič spoločné s tým, že ich nemilujete alebo že oni nemilujú vás. Sú to dve úplne samostatné veci.
Myslite na svoju reťaz. Povedzte svojich rodičom, že ich milujete, že ste radi, že sú vašou oporou. Ale vedzte, že Vy máte pozerať smerom dopredu.
Môžete cítiť spojenie so svojimi rodičmi, ale zároveň môžete žiť svoj slobodný život. To však od vás vyžaduje prijať všetky naše detské zranenia, ktoré sa udiali a uznať ich ako súčasť vašej minulosti, ktorá sa stala. A zároveň nájsť cestu ako ich zahojiť. Jedine tak budete opäť cítiť vašu vlastnú celistvosť a schopní žiť vlastný život naplno.