Novoročné predsavzatia- Prečo sa nám neplnia?

Pravdepodobne ste si už niekedy dali novoročné predsavzatie, že prestanete fajčiť, schudnete, začnete sa viac učiť cudzí jazyk.  Prečo sa však tieto naše novoročné predsavzatia väčšinou rozplynú rýchlo ako ranná hmla? Prečo sú v januári plné fitnesscentrá, ale o mesiac je už všetko v starých koľajach? Prečo sa tak rýchlo vzdáme niečoho, čo by sme tak veľmi chceli? Skúste si teraz urobiť 5 minút voľno a sústrediť sa na nasledujúci článok. Skúste sa zamyslieť, či na daných vetách niečo je… Nie je za tým nič zložité, len jednoduchá psychológia našej mysle a jeden začarovaný kruh.

 Na začiatku chýba naozajstné CHCEM

Nepáči sa  vám predchádzajúca veta? Veď vy ste naozaj chceli, ale vonkajšie okolnosti vám vaše predsavzatie nedovolili dosiahnuť? A teraz si úprimne odpovedzte – kvôli sebe – je tomu naozaj tak? Naozaj ste vo veľmi chceli, ale ste si len hovorili “mal by som”, “mala by som”, “očakáva sa to odo mňa”… “ala by som prestať fajčiť, lebo mi to škodí” … “mala by som schudnúť, lebo takto vyzerám hrozne”,… “bolo by dobré vedieť tú angličtinu lepšie”.

Lenže toto naša myseľ rýchlo prekukne. Máme síce dobrý úmysel, ktorý sa vznietil na základe všade prítomnej novoročnej reklamy, ale tento náš úmysel stojí na slabom základe. A keď sa k tomu po pár týždňoch nedostavia také výsledky, v aké sme dúfali, tak sa na svoje novoročné predsavzatia vykašleme. Tak ako upadne vlna všadeprítomných reklám týkajúcich sa našich pálčivých problémov, tak opadne aj náš entuziazmus na dosiahnutie našich cieľov. Prečo je tomu tak?

Ak málo CHCEME, doplňme VÍZIU

Ak nemáme víziu, tak nemáme dôvod “prečo” to robíme. A čo je to vízia? Je to naša najhlbšia motivácia, náš vnútorný motor, ktorý nás nakopne v tých kritických chvíľach, keď svoje predsavzatia chceme už vzdať.  A hlavne: vízia je dlhodobá motivácia. Je to niečo, v čo veríme a vieme, že sa tam chceme dostať. Nevieme možno zatiaľ ako to urobíme, ako našu víziu zrealizujeme, či aké budú naše malé postupné kroky k jej dosiahnutiu, ale vieme smer, kadiaľ chceme ísť a postupujeme krok za krokom k jej dosiahnutiu. A v čom je rozdiel? Pri vízii nám nevadí nejaká naša malá “odbočka”,  malé “pošmyknutie”, či slepá ulica, zopár nevydarených krokov (alias predsavzatí), lebo my máme v sebe oveľa väčší sen. Svoju víziu, v ktorú veríme. Naša vízia je pre nás dôležitejšia, než jednotlivé kroky. Práve v kritických chvíľach “pošmyknutí, odbočiek, či slepých uličiek” väčšina novoročných predsavzatí končí.  Pokiaľ máme v sebe víziu, tak vstaneme, oprášime sa a ideme ďalej. A v tom je ten rozdiel.

Príklad z praxe:  Predsavzatie “Mala by som sa učiť angličtinu” už tušíte, že asi skončí skoro. Ale pokiaľ budete mať za tým víziu, že angličtinu sa chcete naučiť preto, že si chcete nájsť lepšiu prácu, možno v zahraničnej firme, alebo že sa chcete odsťahovať a žiť vo svojom vysnívanom Vancouvri v Kanade, sami už teraz určite cítite ten rozdiel. Vidíte, ako sa okamžite zvýšila vaša chuť sa učiť angličtinu. A hlavne: keď budete mať kritickú chvíľu, keď sa vám už nebude chcieť pokračovať v učení, tak začujete hlas svojej vnútornej vízie, budete mať svoju víziu, svoj vysnívaný Vancouver priamo pred očami a nájdete v sebe silu pokračovať. Preto je dôležité mať svoju víziu.

Ak nemáme VÍZIU, doplňme VIERU

Hovoríš si: “Ale ja nemám žiadnu svoju víziu. Nemám svoj motor, ktorý ma nakopne, keď je treba.  Neverím si, že aj keby som svoju víziu mal, tak by som ju dosiahol.” A tu je základný kameň úrazu. Musíte veriť v seba, že dokážete čokoľvek.

Veľa ľudí sa bojí mať svoje sny, svoje vízie. Neverí si. Niektorí svoje vízie kedysi aj mali, ale dali sa ovplyvniť ľuďmi okolo seba, ktorý ich považovali za snílkov a vysmievali ich. Preto sa svojich vízií vzdajú alebo sa dokonca niekedy za ne aj hanbia.

Pokiaľ nemáme vieru v seba, že dokážeme to, čo naozaj chceme, tak sa naše sny a vízie rozplynú veľmi ľahko. Skončia ako naše novoročné predsavzatia, po ktorých po 3 týždňoch už nie je ani chýru, ani slychu.  Ale pokiaľ budem veriť, že svoj život riadim JA SÁM, že každý krok, každý výber, každé rozhodnutie je na mne, čo urobím,… že budem veriť v to, že nie som obeťou vlastného života, ale som jeho tvorcom… ak budem mať túto VIERU V SEBA, tak prekonám akékoľvek prekážky na ceste za splnením svojej vízie. 

Príklad z praxe:  Môj kamarát má sen, svoju víziu, že raz  bude mať malý penzión. Je vyučený kuchár, takže má k tomu aj profesijne  veľmi blízko. Jeho manželka s ním však jeho sen a víziu žiaľ nezdieľa a zakaždým, keď začne o penzióne hovoriť, tak ho “vráti na zem”, že nech sa zobudí a myslí reálne. Postupom času sa kamarát svojho sna, svojej vízie nielen že pomaly vzdáva (a to nemá ani 40 rokov), ale pomaly sa pred blízkymi začína hanbiť, že má taký “nereálny sen”. Prečo je tomu tak? Má malú VIERU V SEBA. Nemá vieru v sám v seba. Vieru v to, že to môže dosiahnuť.

Ak málo VERÍME, zlepšime POZORNOSŤ

My ľudia radi veríme len veciam, ktoré máme odskúšané, na ktoré si môžeme siahnuť, presvedčiť sa. Veríme jedlám, ktoré varievala naša mama, lebo tie máme odskúšané, tie považujeme za najlepšie. A preto venujeme pozornosť tomu, aby sme ich aj my varili presne také. Máme radi istotu výplaty na konci každého mesiaca, pretože vieme, ako vypadá a koľko nám príde na účet. Preto venujeme pozornosť tomu, aby sme boli dobrí v práci (ktorá nás možno nebaví), ale chodí nám z nej každý mesiac výplata. Jednoducho povedané: Pri veciach, ktorým venujeme svoju pozornosť, trávime viac času.  Lenže pozornosť je kľúčovým faktorom toho, kam smerujeme svoju energiu.

Určite budete súhlasiť, že čas máme len jeden. 24 hodín pre každého z nás. Takisto aj energiu počas dňa máme len jednu a preto je dôležité si uvedomiť, na čo ju míňame. Čomu venujeme svoju pozornosť, svoj čas a energiu. Pokiaľ budeme svoju pozornosť venovať veciam, v ktoré veríme a ktoré nás posúvajú vpred za našimi snami, cieľmi, víziami, budeme sa krok za krôčikom posúvať vpred. A to nám dodá vieru v seba, že dokážeme to, čo chceme. Najprv to budú možno malé kroky vpred, ale čím väčšiu pozornosť budete venovať veciam, ktoré chcete, aby sa “hýbali”, tým rýchlejšie budete napredovať a tým viac viery v seba vám to prinesie.

Ak chceme zlepšiť POZORNOSŤ, doplňme JA NAOZAJ CHCEM

A kruh sa uzatvára… Lenže problém je v tom, že väčšine ľuďom sa meniť pozornosť nechce. Je im pohodlnejšie nechať všetko v starých vybehaných koľajách, kde je istota a všetko tam poznajú. Vedia, že keď urobím toto, tak sa stane toto… keď budem tento mesiac chodiť do práce (i keď ju nemám rád), tak dostanem na účet výplatu… “Len škoda, že sa mi ten sen žiť vo Vancouvri akosi neplní.” Avšak zabúdajú na toto: a akoby aj mohol, keď venuje celú svoju pozornosť venuje práci, ktorá ho nebaví.

kolotocA tak behajú v začarovanom kruhu. Orientujú sa na dosiahnutie len krátkodobého cieľa (predsavzatia), lebo nemajú svoju víziu. Nemajú víziu, lebo neveria v seba. Neveria v seba, lebo venujú pozornosť nesprávnym veciam. Venujú pozornosť nesprávnym veciam, lebo nevedia, čo vlastne chcú. Preto ak chcete z tohto začarovaného kruhu vyjsť von a ísť za svojimi snami, cieľmi a víziami, musíte rozbiť tento bludný kruh.

Pokiaľ chcete niečo vo svojom živote zmeniť, potom musíte aj vy svojom konaní niečo zmeniť.  Nemôžete očakávať zmenu, pokiaľ robíte stále to isté. Pokiaľ venujete svoju pozornosť stále tým istým smerom.

Je vám povedomý tento začarovaný kruh?  Tiež v ňom beháte stále dokola alebo už ste ďalej? Zamyslite sa… a po prečítaní celého článku ho zazdieľajte aj svojim kamarátom, ktorý ešte v kruhu stále behajú. Možno aj im pomôžete pochopiť ako vybŕdnuť zo začarovaného kruhu von.

A ako začať? Ako z tohto začarovaného kruhu von?

Začnite od konca tohto článku. buďte vďační života za svoj čas a a energiu a venujte pomaličky viac a viac pozornosti veciam a činnostiam, v ktoré veríte. Snívajte a postupne si vytvárajte svoju víziu. Možno ju už máte, ale možno si ju teraz krok za krokom vybudujete a postupne posilníte…. až ju budete cítiť, akoby bola skutočná. S tým príde aj chcenie a túžba ju dosiahnuť. A zvyšok už je len na vás. A pamätajte: tak ako ste sa postupnými krokmi do začarovaného kruhu dostali, tak postupnými krokmi za môžete z neho dostať von. 

Na záver mám pre vás dve otázky:

Ako chcete, aby váš život vyzeral o päť rokov?

A ako bude vyzerať o päť rokov, keď budete ďalej robiť to, čo robíte teraz?