Prečo stresom kilá pribúdajú?

V priebehu života prechádzame rôznymi situáciami. Niektoré situácie sú pre nás až natoľko stresujúce, že porušia aj vnútornú metabolickú rovnováhu v našom tele. Náš organizmus reaguje na všetky stresové podnety a vysiela pri nich do mozgu varovné signály, ktoré sa potom prenášajú do fungovania celého nášho tela. Stres jednoducho ovplyvňuje naše zdravie.

Niektorí ľudia reagujú na zvýšenú mieru stresu tým, že naberajú na hmotnosti a to vyvoláva ďalší stres. A tak sa dostávajú do začarovaného kruhu, z ktorého nevedia nájsť cestu von. Poďme sa pozrieť na to, ako zvíťaziť nad stresovými hormónmi.

Možno to poznáte aj vy: náročnejšie obdobie v práci, zopár týždňov či mesiacov, ktoré dávajú psychicky zabrať.  Stres, vypätie, sústredenie na prácu, málo spánku, k tomu obmedzenie pohybu a šup: kilá idú hore. A hoci stravovacie návyky nezmeníte a snažíte sa jesť i počas stresu čo najviac zdravo, tak kilá idú hore.  U niektorých ľudí je to proste tak. V stresujúcom či inak psychicky náročnom období priberajú. I u mňa je to žiaľ tak. Vďaka zdravému stravovaniu si síce váhu v takýchto náročných obdobiach udržujem a nepriberám, no na inom čísle na váhe, než by som chcela 😉 I preto som sa tejto problematike “stres a hmotnosť” pozrela bližšie na zúbky, resp. na tukové bunky 🙂

Nakoľko rada chápem podstatu problémov, vyhľadala som odbornú literatúru a natrafila som na knižku mojej bývalej pani profesorky na vysokej škole Chemickotechnologickej, ktorá ma učila predmet práve o potravinách. Ide o knižku Umenie zdravo žiť od Prof. RNDr. Kataríny Horákovej. Je v nej pekne “polopatisticky”, no pritom odborne, popísané, ako to v našom tele z hľadiska prijímania potravy funguje. Nasledujúce rady a vysvetlenia vychádzajú práve z tejto knihy.

Človek by mal jesť to, čo potrebuje, ale väčšinou je to, čo mu chutí. Zdravie si však udrží len vtedy, ak mu chutí to, čo potrebuje.

Prečo stresom kilá pribúdajú?

Celý zažívací systém ovplyvňujú naše emócie. Či sa nám to páči alebo nie, všetky pozitívne i negatívne emócie (stres, strach, vypätie) sa odrazia aj v našom tele a v jeho fungovaní.

Stres alebo úzkosť vedú k zmenám žalúdočných funkcií. Pri strese vyšle žalúdok do mozgu signál, že nechce potravu. Preto je strata chuti na jedlo v napätých situáciách zvyčajná. Ak však stres trvá dlhší čas, niektorí ľudia začnú na hmotnosti priberať. Prečo je tomu tak?

V takýchto dlhodobo stresujúcich situáciách ide väčšinou o 2 prípady:

  • V stresujúcich situáciách zjeme toho viac než zvyčajne a väčšinou máme chuť na sladké a ťažké jedlá.
  • Naše telo produkuje priveľa hormónu kortizón. Ten udržuje vysokú hladinu cukru v krvi a organizmus potom ukladá  tuk do buniek. Telo zároveň produkuje menej rastového hormónu, ktorý je potrebný na to, aby sa tuky spaľovali.
Pomôže nám horčík

Pri strese máme v krvi vysokú hladinu stresových hormónov. To zapríčiňuje, že sa zvyšuje potreba horčíka, ktorý pôsobí v tele ako prirodzený antistresový prostriedok. Čiže čím viac a dlhšie stres = tým viac horčíku sa v našom tele spotrebúva.  Ak dodáme svojmu telu extra dávku horčíka (v strave či v doplnkoch výživy), stresové hormóny sa nebudú tvoriť v takom nadmernom množstve. 

Horčík je pre naše telo veľmi dôležitý. Najmenej 300 enzýmov, ktoré zohrávajú úlohu pri látkovej výmene v našom tele, závisí od dostatku horčíka.

Naše telo si NIE JE schopné samo vytvárať horčík a je odkázané na jeho príjem z potravín. No z tých správnych potravín. Nakoľko nadmernou konzumáciou alkoholu, kávy, čierneho čaju, soli, jedál bohatých na živočíšne bielkoviny alebo ak držíme jednostrannú diétu, ešte zvyšujeme nedostatok horčíka v našom tele.

 

Horčík sa vyskytuje v potravinách:

  • sójové bôby
  • slnečnicové semienka
  • rôzne druhy orechov
  • kakao
  • ryby
  • mlieko
  • ovsené vločky
  • celozrnné produkt
  • zelená zelenina a bylinky
  • atď.

 

Každý dospelý človek potrebuje denne 350 – 400mg horčíka.  Aby sme uspokojili dennú potrebu horčíka pre naše telo, museli by sme denne zjesť 1kg syra, 1,5kg zemiakov, 11 banánov, 60g pšeničných klíčkov, 75g slnečnicových semienok, 200g orechov, 250g ovsených vločiek alebo 3 tabuľky čokolády. Veľa z týchto surovín je však kalorickou bombou a z hľadiska udržania si postavy sa im v takom množstve radšej vyhneme. Preto je fajn ho v takýchto obdobiach dopĺňať aj prostredníctvom kvalitných výživových doplnkov.

Nedostatok horčíka sa prejavuje vo všetkých častiach nášho tela:

  • kŕče v končatinách
  • chvenie očných viečok
  • bolesti hlavy
  • depresie
  • poruchy srdcového rytmu
  • poruchy zrážania krvy
  • atď.
Úloha horčíka v organizme:
  • pomáha pri spaľovaní sacharidov a tukov
  • zúčastňuje sa pri tvorbe telových bielkovín
  • zohráva úlohu pri bunkovom delení
  • sprostredkováva spojenie medzi nervami a svalmi, reguluje činnosť srdca
  • je protistresový prostriedok = brzdí produkciu adrenalínu a kortizónu
  • znižuje krvný tlak = rozširuje krvné cievy
  • podporuje činnosť svalových buniek čreva = zabraňuje zápche
  • likviduje bolesti hlavy = zbavuje cievy od kŕčov v mozgu.
Ako zvíťaziť nad stresovými hormónmi?

Pamätajme si, že naše emócie a naše telo sú prepojené. Keď zažívame stres, tak aj naše telo sa inak správa.  Typická reakcia organizmu na stres je zvýšená produkcia niektorých hormónov.  Ako zvíťaziť nad stresovými hormónmi?

  1. Užívajme horčík (Mg) nielen v strave, ale aj v doplnkoch stravy, aby sa hormón kortizón alebo adrenalín nevytváral v nadmernom množstve.
  2. Športujme. Pri športovaní sa vylučujú endorfíny= hormóny šťastia a tak stres a napätie postupne mizne.
  3. Doprajme si dostatok spánku, pretože len vtedy bude správne fungovať naša látková výmena.
  4. Správne sa stravujme. Obmedzme vo svojom jedálničku tučné jedlá, biely cukor a produkty z bielej múky. Uprednostnime radšej správne oleje, celozrnné verzie múk a iné zdravšie typy múk (napr. namiesto pšeničnej múky používajme špaldovú celozrnnú). Alebo jedlá z múk spracovávajme kváskovaním (použitím tradičného kvásku), ktorý múku v jedle spracováva a znižuje aj glykemický index  (potraviny, ktoré majú vysoký glykemický index veľmi rýchlo a výrazne zvyšujú hladinu glukózy v krvi. Po ich zjedení to vedie k rýchlejšiemu pocitu hladu. Naopak nízky glykemický index majú potraviny, ktoré majú opačný, t.j pomalý efekt na stúpanie hladiny cukru v krvi, čo vedie k dlhšiemu pocitu zasýtenia). Ak začleníme do každého jedla potraviny s nízkym glykemickým indexom, organizmu bude dlhšie trvať, kým vstrebá sacharidy z jedla. Tým sa pomôže udržať medzi jednotlivými jedlami ustálená hladina cukru v krvi, čím sa predlžuje pocit sýtosti a zaháňa sa pocit hladu.

Ako vidno v tomto článku, látka (horčík), z ktorej máme v našom tele len cca 25gramov, vykonáva v našom tele obrovskú úlohu. Preto doprajme nášmu telu to, čo potrebuje na to, aby mohlo správne fungovať. A jednou z tých vecí je aj horčík.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Ochrana proti spamu. Vypočítajte príklad. *