Poučte sa zo svojich chýb a pohnite sa ďalej

Vyčítať si chyby, ktoré sme urobili v minulosti, je veľmi ľahké. Robiť znovu a znovu rozbor krachu partnerského vzťahu, či podľa nás zlých rozhodnutí v práci, vyhodnocovať všetky slová, ktoré sme v danej chvíli použili, čo sme urobili alebo naopak v danej chvíli neurobili, či čo sme mohli urobiť, keby… Nemilosrdne sa tým zaoberať niekoľkokrát za deň, je doslova sebatrýznením, ktoré nám uberá zo vzácneho času a aj tak nám to v ničom nepomôže, práve naopak.

Prestaňte už uvažovať nad tým, čo ste mohli urobiť lepšie. Prestaňte na seba byť takí prísni. Ste len ľudia a ľudia robia chyby. Nikto z nás nie je dokonalý. Pokiaľ nebudete stále tie isté chyby opakovať znovu a znovu, ale poučíte sa z nich, idete správnym smerom.

Poučte sa zo svojich chýb a pohnite sa ďalej.

Keď si uvedomíme, že každý z nás chybuje  a že chyby sú potrebné pre náš osobný rast, veľmi sa nám uľaví. Oslobodí nás to, rozviaže nám to ruky. Prestaneme cítiť potrebu byť dokonalí všade, vždy a vo všetkom a začneme mať rozumnejší pohľad na veci, ktoré sa nám v živote dejú. Začneme sa cítiť viac sami sebou – aj s „chybami“, ktoré robíme.

Nezdary prestaneme brať ako tragédiu a koniec sveta, ale začneme ich vidieť ako kameň, o ktorý sme sa museli potknúť, aby sme sa niečo naučili, niečo si uvedomili. Často veci a udalosti, ktoré sa nám v danej chvíli zdajú ako tragédie v našom živote, sú po čase tým najväčším požehnaním, či uvedomením, aké sa nám dostalo.

Urobte si do denníka jedno veľmi dobré cvičenie:  na ľavú stranu denníka si zapíšte zoznam chýb, ktoré ste podľa vás v živote urobili. Na pravú stranu si potom ku každej „chybe“ napíšte ponaučenie, ktoré ste sa z danej „chyby“ naučili. Pri pohľade na dané chyby a ponaučenia zistíte, že za mnohé z nich ste teraz s odstupom času vďační alebo že vás práve tieto „chyby“ veľa naučili.

Náš život je a aj vždy bude plný výziev a prekvapení. Nečakajme na to, až bude dokonalý a bez jedinej chybičky, ako v našich vysnených predstavách a až potom si dovolíme byť šťastní. Buďme na seba menej prísni, lebo život nie je nikdy dokonalý. Berme svoj život ako cestu, ktorá má začiatok a koniec a máme ju šancu prejsť len raz. Aj so všetkými zatáčkami, obchádzkami, priekopami, či slepými ulicami. Táto cesta je naším skutočným šťastím a šťastie nájdeme už počas nej, nie až v cieli.