Poučný príbeh: Húsenica a motýľ

Viaceré húseničky žili pekne spolu na jednej rastline. Papali spolu, zabávali sa, rozprávali sa o svojich každodenných starostiach i radostiach. Až zrazu jedného dňa sa jedna z húseničiek od ostatných odtiahla. Vedela, že prišiel jej čas pohnúť sa ďalej.

Ostatné húseničky len nechápavo krútili hlavou, že čo vymýšľa, veď je im takto dobre. Užívajú si každý deň tak, ako im ho život prinesie.

No ona prestala s nimi komunikovať a robila si po svojom. Nikto ju nechápal, no ona vedela, že to musí urobiť: zakukliť sa. Ostatné húsenice sa jej posmievali, prečo to robí. Nechápali, prečo sa uzatvorila do vlastnej kukly, kde bola len sama so sebou.

Čo sa však stalo po nejakom čase? Ostatné húsenice s úžasom sledovali, ako sa škaredá kukla začala otvárať a predieral sa z nej nádherný motýľ. Keď jedna z kamarátok videla, ako sa pri tlačení z kukly von motýľ trápi, chcela mu pomôcť a kuklu nasilu roztvoriť. Ale motýľ odmietol. Vedel, že ak sa chce stať krásnym motýľom, tak namáhavý proces vyjdenia z kukly je nutnou súčasťou jeho premeny. Práve daný tlak kukly mu pomôže vytlačiť zo svojich krídiel nadbytočnú vodu, aby jeho krídla sa mohli stať nádhernými a silnými.

Keď bol motýľ vonku, tak pekne pomaly sa mu na slnku narovnali krídla. Nádherné farebné krídla. Ostatné húsenice len nechápavo pozerali, čo sa to s ich kamarátkou húsenicou udialo.

Niektoré húsenice sa dokonca odvrátili a bez slova odišli. No boli aj také, ktoré sa na motýľa závistlivo nahnevali. No všetky s úžasom pozerali na premenu ich kamarátky húseničky na nádherného motýľa.

A v tom motýľ rozprestrel svoje pestrofarebné krídla a vzlietol do výšin. Ucítil obrovskú slobodu a uvidel veľa možností, kam môže letieť. Začal vidieť svet, v ktorom žije, z oveľa väčšej perspektívy.

Tento príbeh platí rovnako aj u ľudí. Keď chcete zmenu, nemeňte iných, ale seba. A prekážky? Berte ich ako príležitosti, ktoré vás posilnia.  Práve nimi dávate silu a krásu svojim krídlam.

Aj vy sa môžete zmeniť z húseničky na krásneho motýľa.

Držím Vám palce. Vaša Daniela