Poučenie od stromu

Idem si tak lesom a predo mnou zrazu tento nádherný veľký buk. Strom s krásnymi rozkošatenými konármi. Niektoré z nich už uschli, ale z ich dolných častí vyrastajú aj tak mladé konáre. A tu, pri pohľade na neho, mi chodia po rozume rôzne myšlienky: 
Dožvie, koľko tu už rastie? Bol tu dlho predo mnou a bude tu ešte dlho aj po mne. Vyrástol zo zeme ako silný jedinec, zapustil silné korene, ktoré sú základom pre jeho rast. Najprv je to len kmeň, potom sa rozdelí na viac vetiev. Vetvy – to je ako keď máme deti. Tiež vychádzajú z nás a pritom sú to samostatné “konáre”. A tie vetvy majú ďalšie vetvy a niektoré z tých starých postupne odumierajú.

Nádhera  Čo tu jeden kmeň (jeden človek) môže zanechať, pokiaľ sa dobre stará o svoje korene. A tak som od tohto nádherného a múdreho stromu odchádzala s poďakovaním a bohatšia o krásnu myšlienku:

Najdôležitejšie je vytvoriť zdravé a silné korene pre moje budúce generácie.

Poďakovala som stromu a nechala ho tam stáť. On tam bude stáť ešte dlho potom, čo ja už nebudem. Ale verím, že korene, ktoré počas svojho života tvorím, raz vytvoria tiež takýto nádherný stom 
Ďakujem ti strom