Pochopiť seba je kľúčom

Pochopiť seba a zmeniť sa je kľúčom k našej spokojnosti.

Tým najdôležitejším pochopením boli pre mňa pred pár rokmi nasledujúce myšlienky: Musím zmeniť SAMA SEBA na to, aby sa zmenil môj svet.

Na to aby sa zmenil môj svet sa nemusí meniť nikto iný, len JA. A keď chcem, aby bolo v mojom živote niečo inak, nemôžem očakávať, že sa o zmenu pričiní niekto iný, ale to, čo sa bude diať je len a len v mojich rukách.

Úžasné uvedomenie si, ktoré mi dodalo silu a ktoré ma posunulo z fázy: “Čakám, čo mi život prinesie, veď aj tak s tým nič nemôžem urobiť”, do fázy: “Ukazujem životu, čo chcem a kam chcem ísť”.

Možno sú to len “obyčajné” vety, ale keď ich prijmete vo svojom vnútri za skutočnosť, za kľúč, ktorý odomyká všetky zámky, tak pocítite obrovské pochopenie a veľmi vám odľahne. Pochopíte, že práve toto je kľúčom k všetkému. Zrazu sa zbavíte pocitu bezmocnosti. Prevezmete  zodpovednosť za svoj život, zoberiete ho do svojich rúk. Budete cítiť, ako sa zrazu všetko zmenilo.

Ak chcete zmeniť svet, zmeňte najprv seba.”

– Mahátmá Gándhí

Začať od seba je však to najľahšie, ale aj najťažšie zároveň. Najľahšie preto, lebo si budete naplno uvedomovať, že všetko, čo sa deje vo vašom živote môžete VY ovplyvniť. Každý deň, každú minútu. Všetko, čo chcete zmeniť, môžete zmeniť. Už prestanete byť vo svojom živote len obeťami vonkajšieho sveta.

Na druhej strane je asi najťažšie akceptovať na sebe niektoré veci, ktoré by sme o sebe nechceli vidieť, vedieť, ani počuť. Pre veľa ľudí je ťažké akceptovať fakt, že za všetko vo svojom živote môžeme viac či menej my sami. Je ťažké prijať, že i v tej najhroznejšej situácii máme vždy na výber a nemusíme zostávať v role obete. Obete času, okolností, partnera, situácie…. Nesnažte sa prerobiť iných, na to, aby ste VY boli vo svojom živote spokojnejší.

A keď sa nám to dnes nepodarí? Keď znovu skĺzneme do role obete a do depresie zo života? Nevadí. Veď sme len ľudia a nikto od nás nechce, aby sme boli dokonalí, tak to nechcime ani my sami od seba.  Vždy máme znovu a znovu možnosť voľby. A aj to je to pekné na našom živote.

Nemusíme byť dokonalí na to, aby sme v ňom boli šťastní a spokojní.

A ako začať? Tu je zopár tipov, ktoré pomáhali na začiatku mne:

  • Pochvala seba samého. Každý deň som sa pochválila za veci, ktoré sa mi podarili. Zamerala som svoju pozornosť na veci, ktoré som stihla a podarili sa mi a nie na tie, ktoré som nestihla.
  • Vďačnosť. Začala som ďakovať aj za obyčajné veci so svojom živote. Za to, že môžem vidieť svoje deti a krásu prírody, za to, že počujem šum lesa,  za to, že mi moje telo umožňuje sa venovať všetkému, čo len chcem, za úžasných ľudí, ktorí mi prichádzajú do života, za príjemný telefonát, … za drobnosti, ktoré obohacujú môj život a ktoré som začala brať už možno ako samozrejmosť.
  • Nájsť si radosť. Nájdite si veci alebo činnosti, pri ktorých si “dobíjate” baterky. Činnosti, ktoré milujete. Či už je to šport, prechádzka v lese, chvíľa tanca, spevu, či bytie osamote. U mňa je to napríklad beh a písanie článkov a kníh. Tejto vašej radostnej činnosti sa venujte čo najčastejšie. Vždy, keď mi bolo ľúto venovať svoj čas činnosti, ktorá robí radosť mne, možno na úkor strávenia danej chvíle s rodinou, vždy som si povedala: “S vybitými baterkami ani lampa nesvieti.” Najprv sa treba nabiť a potom môžete svietiť.
  • Stanoviť si cieľ.  Máte v sebe jasne určené, čo vo svojom živote chcete? Čo by ste chceli, aby sa udialo za najbližší mesiac, rok,… kde sa vidíte o 10 rokov? A prečo nie? Skúste sa zamyslieť vo svojom vnútri: Aký pocit by ste v sebe mali, keby ste vedeli, kam smerujete? Keby ste vo svojej mysli mali jasne definované, že toto by ste chceli dosiahnuť. Máte pocit, že by vám odľahlo a cítili by ste sa spokojnejšie, lebo by ste vedeli, že váš život má zmysel, že viete, kam smerujete? Tak prečo s tým nezačnete? Stanovte si svoje ciele. Ale nie ciele veľké ako slon. Slona si pekne krásne rozkúskujte na malé kúsky. A kúsok za kúskom ho postupne “jedzte”. A ani sa nenazdáte, o rok môžete mať zjedenú už polovicu slona 🙂
  • Konať. Je veľa ľudí, ktorí dokážu len lamentovať a riešiť dookola to, ako sa čo nedá a prečo to oni nemôžu urobiť.  Ale potom sú aj ľudia, ktorí si veci premyslia, vstanú a uskutočnia ich. Bez zbytočných rečí.  Je teraz len na Vás, ku ktorej skupine sa pridáte. A pamätajte: V každý okamih svojho života máte šancu sa rozhodnúť znovu a znovu.

A na záver citát od Anthony Robbinsa:

Je jedno, koľko chýb robíte a ako pomaly napredujete. Stále ste viac vpredu ako niekto, kto sa o nič nepokúša.”

Múdry človek sa aj z vlastných chýb poučí a ide ďalej.

Držím palce vo vašom napredovaní. Pokiaľ máte záujem o pomoc alebo osobnú či skype konzultáciu, rada budem vaším sprievodcom. Ozvite sa mi na email.