Objím svoj strach
Máte strach z nedokonalosti, z toho, že nie ste dosť dobrí? Máte strach z nepoznaného? Strach zo zlyhania? Strach z hadov, pavúkov, či z tmy?
Neradi o svojich strachoch rozprávate? Nechcete, aby ich niekto čo i len spomenul? Najradšej by ste boli, keby o nich nikto nevedel, keby ste ich ani nemali, keby ….
Častokrát sa stáva, že vedome prehliadame svoj strach, svoju bezmocnosť, svoju osamelosť a zatláčame ich hlboko do svojho vnútra. Nemáme čas sa im venovať, alebo sa im ani nechceme venovať. Len ich zatláčame a zatláčame a naše hrdlo sa sťahuje stále viac a viac. Alebo do neho dáme dokonca aj „zátku“, len aby nevyšli dané pocity von a nemuseli sme sa nimi zaoberať.
Takýmto postupným a neustálym utláčaním svojich pocitov a strachov nám vzniká pocit osamelosti a prázdnoty. Túto prázdnotu sa potom snažíme vypĺňať novými pocitmi, ktoré vyplnia naše vnútro.
Príjemným pocitom z jedla, z alkoholu, z nakupovania, zo sexu. Dopriavame si akékoľvek radosti a potešenia, ktoré nám tento vnútorný pocit spokojnosti aspoň na chvíľku navrátia.
A pritom niekedy stačí jediné:
Odštupľovať tú nepríjemnú zátku v hrdle a prijať svoj strach. Pochopiť, že aj on je náš … že je našou súčasťou.
Prijmime ho a pozrime sa na neho ako na malé bezbranné dieťa, ktoré sa bojí- tam niekde vo vnútri nás. Možno ho niekedy stačí len objať a zobrať za ruku. Objať svoj strach a prijať ho taký, aký je.
Objím svoj strach a povedz mu:
„Viem, že si tu a je to v poriadku.“
Nebojujme so svojimi strachmi, ale prijmime ich. Len tak sa môžeme pohnúť ďalej. Keď s nimi budeme spolupracovať. Keď ich „zoberieme za ruku“ a vydáme sa na našu cestu životom spoločne, len tak môžeme na nich pracovať a zmenšovať ich. Len tak môžeme ísť s nimi ruka v ruke ďalej.
A viete, čo sa pravdepodobne stane? Po čase, keď sa pozriete na svoju ruku, zistíte, že váš strach tam už nie je. Že to, čoho ste sa tak kedysi veľmi báli, ste už prekonali.
A všetko začalo tým, že svoj strach ste objali a prijali. Stačilo iba tá malá zmena, že ste s ním nebojovali.
7 marca, 2016 @ 23:50
Ako mám prijať strach s choroby ? Človeka premôže úzkosť a veľký strach. Ako na takýto druh strachu?Ďakujem krásne za odpoveď.
8 marca, 2016 @ 12:30
Andrejka, strach z choroby je taký istý, ako akýkoľvek iný strach. Prvým krokom je podľa mňa si strach uvedomiť. Uvedomiť si to, ako nás obmedzuje- tak ako píšete aj Vy, že Vás premôže úzkosť a veľký strach. Keď si uvedomíte, že Vám tento stav obmedzovania nevyhovuje a že s ním chcete niečo robiť, tak v prvom rade s ním prestaňte bojovať. Tým, že s ním „bojujete“, dodávate mu ešte väčšiu silu a ustupujete mu a podriaďujete celý svoj život čoraz viac a viac. Strach Vás tak má v čoraz väčšej moci. Preto strach prestaňte brať ako nepriateľa. Naučte sa ho rešpektovať, akceptovať. Tým, že ho postavíte preč z danej pozície protivníka do pozície akoby vedľa Vás, odoberiete mu silu, ktorou ste ho živili. Pričom ho nebudete znevažovať,len ho prijmete. Tým pádom váš strach Vám prestane tak zväzovať ruky, ochromovať Vás v konaní a umožní Vám pohľad na nové možnosti a riešenia rôznych situácií, ktoré ste pred tým nevidela…. Toto je prvý krok, ktorý treba urobiť. Potom sú samozrejme rôzne odborné techniky, ktorými sa dá na strachoch popracovať. Ale to je na dlhšie….