Nemusíme nájsť vinníka. Chcime nájsť nové cesty.
Ísť si za svojimi snami a cieľmi NEznamená, že nás nikdy nepostretne zlý deň, či nám naše telo nám nepovie „A dosť!“ Neznamená to, že na oblohe sa už nikdy viac neobjavia čierne mraky a my nemáme všetkého plné zuby. Áno, aj toto všetko je súčasťou našej cesty pri osobnom rozvoji. Aj ťažké dni. Aj slzy. Aj pocity, ktorým možno v danej chvíli nerozumieme. Možno sa v tej chvíli cítime ako osa tápajúca na dne pohára, ktorá nevie vyjsť von. Len sa zmieta v pocitoch, ktoré nechce mať a nevie kadiaľ von z pohára.
Áno, aj tieto „negatívne“pocity sú súčasťou našej cesty. Nehanbime sa za ne. Naopak: poďakujme im. Lebo práve oni nás najviac naučia, najviac nás posúvajú vpred. Stane sa to však len vtedy, ak im to dovolíme. Preto dajme daným negatívnym pocitom priestor, nechajme ich vyvrieť na povrch. Aj oni sú súčasťou nás. Nemusíme sa hrať na dokonalých. Dovoľme si mať aj tieto pocity. Bez výčitiek. Bez posudzovania a hodnotenia seba samého. Pripustime si ich a nechajme ich prísť , no potom aj odísť.
Netápme sa „na dne pohára“ príliš dlho. Zamyslime sa, prečo nás telo zastavilo, alebo čo nám chce povedať situácia, ktorá sa nám v živote stala. Nehľadajme vinníka, prečo sa to stalo. Kto je na vine, či prečo sa to stalo práve nám. Hľadajme riešenia a nové cesty.
Nemusíme nájsť vinníka. Chcime nájsť nové cesty.
Keď sa v chmúrnych časoch pozeráme na rozsypané puzzle kocky svojho života, zamyslíme sa, čo vlastne v živote chceme. Vtedy sa nám cesta ukáže. A hoci sa nám môže zdať veľmi ďaleká a náš nový puzzle obraz sa nám črtá hmlisto a vo veľkej diaľke, no pri pomyslení naň cítime radostné „motýle v bruchu“, zamerajme svoj zrak daným smerom. Pozerajme na svetlo tam hore na vrchu nášho pohára. Pozerajme sa na nový obraz puzzle, ktorý chceme vyskladať.
Najprv urobme možno malý prvý krok, niečo, čo nás teší, aby sme dostali svoju energiu o stupienok vyššie. Uvedomme si, za čo všetko sme vo svojom živote vďační. Poďakujme svojmu životu aj za takéto výukové lekcie. A najmä: začnime premýšľať, aký najbližší krok môžeme v tejto chvíli urobiť na to, aby sme sa priblížili k svojmu snu či cieľu. Nepremýšľajme nad celou cestou nahor, iba nad jedným krokom, ktorý môžeme urobiť teraz. Nič viac, nič menej.
Takto postupne sa dostaneme „von z pohára“ a otvorí sa nám krajší pohľad na svet. A čím vyššie budeme, tým budeme mať väčší rozhľad. Budeme vidieť viac ciest, viac možností.
Nechcime nájsť vinníka. Chcime nájsť nové cesty.
