Darovanie krvi – ako prebieha

„Nie je šľachetné byť lepší než ostatní. Skutočne šľachetné je byť lepší, než si bol predtým.“
Je super vidieť veľa darcov krvi aj uprostred týždňa. Mladých , starších, ženy i mužov.

Darovať krv chodievam už od svojich 18 rokov a považujem to za moju ľudskú povinnosť. Beriem to ako poďakovanie životu za veci, ktoré častokrát nie sú pre mnohých samozrejmé  Ďakujem

Ako prebieha darovanie krvi

Prídete do transfúznej stanice. Pri vstupe si obujete návleky a vyberiete sa k okienku. Treba počítať, že väčšinou býva na odberoch dosť ľudí.

Pri okienku vám ako prvodarcovi dajú vypísať formulár + nahlásite údaje. Pri ďalšom darovaní už len vyplníte štandardný formulár.

Po odovzdaní vypísaného formulára idete do miestnosti, kde vám zmerajú tlak a zoberú vzorku krvi.

Následne idete do čakárne, kde máte čas, nakoľko vaša krv išla na rozbor. V čakárni nájdete vždy vodu a čaj, televízor.

Ja pri čakaní na odber zvyknem čítať dobré knihy. A aha, čo bolo pri včerajšom odbere v knihe napísané. Aké trefné, však?

Po chvíle čakania vás lekárka zavolá k sebe, kde zhrnie váš formulár a prejde s vami potrebné informácie. Pokiaľ nie ste vhodná/ý na darovanie krvi, napr. môžete mať aktuálne nízke hodnoty niektorej dôležitej zložky krvi, alebo práve naopak až príliš vysoké, tak vás k darovaniu krvi nepustia.

Od lekárky prejdete pár krokov do vedľajšej miestnosti: čakárne pred darovaním. Tam si umyjete dezinfekčným roztokom jamku ruky, z ktorej pôjdete darovať krv. Sadnete si a o chvíľu vás zavolajú.

Ľahnete si na lehátko a o všetko sa už postarajú sestričky. PO celý čas sú pri vás, takže keby sa čokoľvek dialo, tak vedia hneď zareagovať.

Samotný odber trvá podľa toho, ako rýchlo vám tečie krv. Je to len chvíľa, pár minút.

Následne idete do ďalšej susediacej miestnosti, kde dostanete čaj, kávu, bagetu, keksík. Popritom si stále držíte tampón na ruke. V miestnosti zostanete pár minút (alebo ako dlho len chcete). STe tam ešte stále pod dohľadom sestričiek, keby sa čokoľvek dialo.

Až následne idete k okienku, kde odovzdáte papiere o odbere a máte hotovo 🙂

Pokiaľ ste išli darovať krv pre konkrétneho človeka, ktorý leží niekde v nemocnici, tak si to sestričky poznačia a vydajú vám potrebný doklad. Ten odovzdáte rodine chorého alebo ho odnesiete priamo na oddelenie, kde leží. Aby vedeli, že si krv majú z transfúznej stanice pýtať.

Darovania krvi sa častokrát ľudia boja a ani nevedia prečo. Majú jednoducho strach. Nevedia, čo od toho majú očakávať. Boja sa, že by to dopadlo zle, vytvárajú si rôzne domnienky.

Dúfam a verím, že týmto článkom som aspoň trochu pomohla priblížiť proces darovania krvi.

Nikdy nebudete poznať odpoveď, pokiaľ to nevyskúšate. 

Darovanie krvi je bezpečné. Je pri vás odborný personál, ktorý vám všetko vysvetlí, odpovie na vaše otázky. A pokiaľ by ste neboli na darovanie zdravotne vhodní, tak pri lekárskej prehliadke, ktoré je pred každým odberom, by vás k odberu lekárka nepustila.

Ja sa pri odberoch riadim heslo: „Správaj sa k ostatným tak, ako chceš, aby sa správali oni k tebe.“

Možno raz bude potrebovať niekto z mojich blízkych krv. Možno dokonca aj ja. A preto rada krv darujem. Pretože viem, že niekomu naozaj môže zachrániť život.

Na koniec článku vám prezradím niečo, čo sa mi stalo pri odbere krvi pred minulými Vianocami. Sedela som na transfúznej stanici a čakala som, kým ma k sebe zavolá lekárka. Listovala som správy na Facebooku a zrazu na mňa vykukla správa: „Oznamujeme všetkým priateľom a blízkym, že naša dcéra náhle zomrela.“ Stislo mi srdce, pustila sa slza. Bola to moja kamarátka. Mladšia odo mňa. Zomrela náhle pri autonehode. V ten okamih = na transfúznej stanici pár dní pred Vianocami= som si viac než inokedy uvedomila, čo znamená mať príležitosť ŽIŤ.

Preto ďakujem životu a darovať krv budem chodiť vždy, keď budem môcť.