Buďme vďační svojej minulosti
Máte výčitky svedomia ohľadom svojej minulosti? Trápia Vás veci, ktoré ste kedysi ako dieťa či dospievajúci vyviedli? Neviete odpustiť svojim rodičom za to, ako sa k Vám v minulosti správali? Nedali Vám toľko lásky, podpory, či pozornosti, akú ste Vy v detstve potrebovali?
Jednoducho povedané: Najradšej by ste vymazali svoju minulosť zo svojich spomienok.
Pozrite sa na to z tohto pohľadu:
To, čo sme v minulosti zažívali, aj pekné a aj škaredé chvíle a okamžiky, zostali v každom z nás. Ľudia, s ktorými sme vyrastali, miesta, kde sme žili, myšlienky a slová, ktoré sme počúvali… to všetko v nás zostalo. A na to, aby sme sa mohli pohnúť ďalej, aby sme mohli žiť nie v minulosti, ale v prítomnosti a dokázali si plánovať aj svoju budúcnosť, je potrebné uzatvoriť svoju minulosť.
Čo to znamená?
Uzatvoriť svoju minulosť neznamená ju „spáliť“ a zabudnúť naňu. Neznamená to ani to, že sa budeme tváriť, že neexistovala. A ani to, že si ju vo svojej mysli nebudeme priznávať alebo ju budeme dokonca zatvárať do trinástej komnaty na sedem zámkom ako niečo, čo nechceme otvárať a riešiť.
Svoju minulosť uzatvoríme podľa mňa najlepšie tak, že si dokážeme priznať to, čo nám na našej minulosti vadilo. Že dokážeme povedať, nahlas alebo potichu sami v sebe, tak toto čo si mi mama alebo otec robila alebo práveže nerobila, ma bolí. Bolí ma to, že si mi nepreukázala svoju lásku tak, ako som to vtedy ako dieťa potrebovala. Bolí ma to, že bolo veľa vecí prednejších než ja. Bolí ma to a pripúšťam si to. Takisto v prípade, keď nie ste hrdí na veci, ktoré ste „vyviedli“ v minulosti vy sami, pripustite si to. Netvárte sa, že to neexistovalo. Otvorte svoju minulosť, otvorte tých sedem zámkov a vypustite toho bolestného džina zo svojej ubolenej dušičky.
Keby ste túto svoju boliestku zo svojej dušičky „nevypustili“, ale len zamietli boliestky minulosti pod koberec, tak oni vám budú z pod toho koberca pravidelne vykukovať a samozrejme v tých najmenej vhodných a nečakaných chvíľach. Ale keď tejto svojej ukrivdenej emócii venujete svoju pozornosť, tak stratí na svojej sile. Stratí svoju skľučujúcu bolesť, ktorá drží vaše srdce v hrsti.
Avšak pozor. Netreba svojich rodičom, či seba samého obviňovať z toho, čo sa stalo. Aj Vy a aj Vaši rodičia ste robili v minulosti veci najlepšie, ako ste vtedy vedeli. Preto odpustime bez zášte svojim rodičom, odpustime aj sebe za činy, ktoré sa nám na našej minulosti nepáčia. Iba tak sa nám uvoľní čisté miesto v našom vnútri, do ktorého môžeme napĺňať nové veci a zážitky z prítomnosti.
Preto priznajme si svoje boliestky, aj keby to malo chvíľu bolieť. Aj za cenu sĺz. To, keď prijmete svoju minulosť a odpustíte jej, je tou najlepšou očistou nášho vnútra.
Stále sa pýtate, prečo prijať svoju minulosť?
Práve minulosť nás vytvorila presne takých, akými sme teraz. Bez nej by sme to neboli my.
Keby neboli tie ťažké chvíle, tak by sme neboli tým, kým sme dnes. Všetky dobré a aj tie zlé veci, ktoré sa nám v živote diali, nás vytvorili. Vytvorili to, akými sme dnes, ako reagujeme, ako žijeme.
Preto buďme vďační svojej minulosti, nech už bola akákoľvek.