Ako urobiť Vianoce výnimočnými?

Dnes je prvá adventná nedeľa, ktorou sa začína predvianočný čas.  Doobeda som chystala adventný veniec a pri obede, keď sme sa pri stole stretli celá rodina, sme na ňom zapálili prvú sviečku.  Uvedomila som si zas a znovu aj tento rok, aké krásne je čaro tohto predvianočného obdobia.

Dnešný sviatočný deň ma primäl k zamysleniu sa nad Vianocami: Čo chcem, aby si naše deti z Vianoc pamätali? Na čo spomínali, raz keď budú dospelí? Ako urobiť Vianoce výnimočnými? 

Na čo si ja pamätám z Vianoc z môjho detstva?

Pamätám si vôňu, ktorá sa šírila  z maminých koláčov. Nepamätám si, či ich bolo 5 alebo 10 druhov, ale pamätám si tie chvíle, keď sme ich spolu s ňou piekli. Pamätám si na krásny stromček, ktorý kraľoval v našej obývačke. Viem presne, aké ozdoby sme na neho dávali. Nebol to stromček podľa najnovšej módy a perfektného dizajnu, ale bol NÁŠ. Mňa a mojich sestier. Pamätám si na chvíle, keď sme ho spoločne s rodičmi zdobili. Každý z nás mal na ňom svoje obľúbené ozdoby, ktoré na ňom nesmeli chýbať. A bolo mi úplne fuk, ako stromček vyzerá, či je dokonale zladený a podľa najnovších trendov.. a pritom to bol pre nás vždy ten najkrajší vianočný stromček. Bol výnimočný práve tým, že sme ho zdobili všetci spolu.

A práve o tomto sú podľa mňa Vianoce. O chvíľkach, ktoré prežívame so svojimi blízkymi.

Po tom, ako som sa vydala narodili sa nám deti, začali sme s manželom zakladať naše vlastné rodinné vianočné tradície. Niečo sme si zobrali z rodinných tradícií mojej rodiny a niečo z jeho rodinných tradícií a nakombinovali sme si ich tak, aby vyhovovali nám obom. Pridali sme k nim aj  nové zvyky, ako je napríklad vianočné liatie olova alebo parádna vianočná sánkovačka alebo guľovačka vo vianočný deň 24.12. A keď nie je sneh, tak aspoň krásna prechádzka v prírode.

Priznám sa, že pred Vianocami nevypekám 20 druhov koláčov, ale len 2-3 a radšej daný čas strávim v kruhu našej rodiny. Uprednostním radšej, aby si naše deti pamätali predvianočnú pohodu, než 20 druhov koláčov na stole, než vystresovanú mamu neustále v kuchyni.

Keď boli naše deti malé a verili, že darčeky nosí Ježiško, tak čaro Vianoc spočívalo dosť na radosti pri otváraní darčekov. Snažili sme sa, aby deti pod stromčekom našli vždy darčeky, ktoré by ich prekvapili, aby boli krásne zabalené a aby ich bolo aj dosť veľa. Áno, jednoducho deti, hlavne náš mladší syn, miloval, keď si našiel veľa darčekov. Aj keď to boli často len drobnosti, zabalené do krásneho papiera, tak mal z ich počtu radosť 🙂 Okrem rozdávania darčekov sme samozrejme dodržiavali aj rodinné tradície. Ale nejdem ich všetky vypisovať. Pointou je, že v malom veku detí jednoducho prevládla radosť z otvárania darčekov.

Teraz však, keď máme doma už násťročných dospievajúcich chlapcov, som si uvedomila, že je čas upraviť naše vianočné zvyky. Posunúť ich do „dospelejšej“ formy. Tým, že deti už vyrástli a už viac si uvedomujú, že Vianoce sú aj o inom, ako o počte darčekov, viac sa s nimi dá rozprávať na „dospeláckejšie“ témy, uvedomila som si, že nastal ten správny čas, zaviezť do našej rodiny nový rodinný zvyk: rozprávanie sa o našich predkoch, o časoch, keď sme boli aj my rodičia malí, o našich detských snoch, o našich rodičoch a starých rodičoch a o zážitkoch s nimi.

Nie, že by sme sa o tom nerozprávali aj priebežne počas roka, ale uvedomila som si, že to bude náš krásny nový vianočný zvyk. Je umocnený aj tým, že sme tento rok s manželom vydali ako autori knihu Kronika života. Kronika je práve o takomto uchovávaní spomienok, o ich zaznačovaní a následnom spomínaní. O odovzdávaní životných príbehov, rád, faktov, spoločných zážitkov, ale i odkazov pre naše ďalšie generácie.

Knihu Kronika života sme si začali vypisovať my s manželom a takisto sme ju zaviedli aj našim deťom a darovali sme ju aj našim štyrom rodičom, ktorí chvála Bohu sú ešte nažive (za čom som veľmi vďačná).

Už teraz sa teším, keď si zasadneme po vianočnej večeri ako rodina, otvoríme svoje kroniky a budeme do nich vpisovať nové zážitky. Spomínať na to, čo sme spolu za uplynulý rok zažili. Spomínať pri zápiskoch v kronike na našich predkov, ktorí už nie sú medzi nami. Spomenúť si každý rok takouto formou na ľudí, ktorých máme radi, ale aj na tých, ktorých sme už nestihli spoznať.

Teším sa aj na každoročné vianočné stretnutie s našimi rodičmi. Nakoľko sa s nimi vidíme len niekoľkokrát do roka, tak spoločné chvíle sú nám vzácne. Preto sa teším na tento nový vianočný zvyk, ktorý zavedieme na Vianoce aj u našich rodičov, ktorí sú už starými rodičmi. Keď si spoločne sadneme nad ich vyplnenými Kronikami života a budem spomínať v kruhu rodiny. Keď budú na základe zápiskov z Kroniky spomínať na svoje detstvo a budú rozprávať  príbehy z detstva, ale i dospelosti.

Pozrieť si Kroniku života môžete TU >>

Keby som si mohla priať, čo z našich rodinných tradícií by si raz naše deti mohli zobrať do svojich budúcich vlastných rodín, tak by som bola šťastná, keby si zobrali práve tento náš nový vianočný zvyk.

Ak vás tento článok inšpiroval k tomu, aby ste aj vy vo vašej rodine zaviedli nové krásne vianočné zvyky, tak článok splnil svoj účel a ja som veľmi rada 🙂

A ak máte nejaké výnimočné pekné vianočné zvyky vy vo vašej rodine, podeľte sa o ne v komentároch. Možno tak inšpirujete ďalšie rodiny.

Prajem vám pohodu a radosť v predvianočnom období.