Zážitok, na ktorý sa nezabúda

Teraz cez uplynulý víkend som bola na 2-dňovom tréningu kouča Andyho Winsona. Kto Andyho poznáte a  boli ste na niektorom z jeho intenzívnych kurzov viete, čo to znamená. Viete, čo som asi zažila. Viete si predstaviť, aký obrovský posun to v živote každého z účastníkov tréningu znamená.

Pre tých z vás, ktorí ste zatiaľ na žiadnom z jeho tréningov neboli, tak vysvetlím aspoň stručne. Ide o tréningy osobného rozvoja, kde načriete do svojho vnútra. Nie sú to klasické prednášky či kurzy, kde si to „odsedíte“, urobíte zopár poznámok a čakáte , kým sa kurz skončí. Tu sa ide naozaj do hĺbky. Do hĺbky seba samých.  Aj preto sa Andyho tréningy nevolajú kurzy. Lebo na nich nielen učíte svoj mozog, ale aj trénujete svoju myseľ.

Nejdem tu rozoberať do hĺbky, čo sa počas týchto 2 intenzívnych dní dialo, lebo tento článok by bol na niekoľko strán. A to by sa vám čítať asi nechcelo 🙂

Pre mňa bol tento víkend znovu obrovskou dávkou energie, sily a zamyslenia. Svojej vlastnej vnútornej energie, ktorú som si v hĺbke svojej duše „pohladkala“, ospravedlnila sa jej, že jej občas nedôverujem a ukázala jej, že som znovu pripravená na ďalšie kroky. Opäť som svojmu mozgu potvrdila, že aj občas nelogické veci sú možné. Že sila vôle a vnútorného presvedčenia sú väčšie, než logika. Že netreba dať na svoje strachy, ale skúsiť ich prekonať.  Dovolí Vám vaša logika, že sa dá v jednom najcitlivejších miest nášho tela – v krčnej jamke- ohnúť železná roxorová tyč, ktorá sa dáva ako výstuž do betónových stien? Vedzte, že i keď rozum Vám to poprie, možné to je.

Skúste sa nad tým zamyslieť: Mali by ste tú odvahu prekonať svoj strach, že sa tyčou prepichnete? A práve to je na tom tá podstata, že ľudské telo a myseľ dokážu zdanlivo nemožné. Že vaša myseľ dokáže ovládnuť vaše telo.  Nielen pri ohýbaní tyčí, ale pri čomkoľvek v živote. Niekedy stojí za to urobiť krok do neznáma, pretože môže priniesť zaujímavé výsledky. Pretože ak život žijete stále v tom istom kruhu a robíte veci stále tak isto,  nemôžete očakávať, že sa niečo zmení.

Ďakujem svojmu životu za príležitosti,  ktoré mi dáva.

V nedeľu večer po skončení tohto tréningu som si aj s kamarátkou sadla  v reštaurácii na pohár dobrého vína. Ako som tak sedela, sama so sebou, tak som ucítila ten nádherný pocit, že SOM ŠŤASTNÁ. Pocítila som obrovskú vďačnosť za to, že som ja i moja rodina zdravá, že sa máme radi a že sa navzájom podporujeme. Uvedomila som si, že som vďačná za to, že si môžem dovoliť absolvovať takéto tréningy osobného rozvoja. A som šťastná, že na nich znovu a znovu stretávam úžasných ľudí a spoznávam nových. Ľudí, s ktorými si máme čo povedať a s ktorými si máme čo navzájom dať. Odovzdať si svoje myšlienky, skúsenosti alebo sa obohatiť navzájom už len svojou prítomnosťou.

Uvedomila som si, že som za všetky tieto veci vo svojom živote vďačná a šťastná.

Takéto hlboko transformačné tréningy by som dopriala všetkým. Všetkým ľuďom, ktorí svoje životy chcú prežiť a nie premrhať. Ak sa rozhodujete absolvovať niektorý tréning  u Andyho Winsona alebo u iného kvalitného kouča, neváhajte. Sú to chvíle, keď spoznáte a pochopíte samého seba.

Držím Vám palce, aby ste aj Vy takéto pocity šťastia a naplnenosti zažili.

A ako ich zažiť? Je na to jednoduchý recept: Netreba len kecať, ale aj konať.

S láskou a úctou,

Daniela