Tajomstvo triedenia zážitkov- Ovládate svoju myseľ?

Každý moment v našom živote je nasledovaný iným, nikdy nie rovnakým momentom. Neustála zmena je podstatou vnímaného sveta. Len čo sa v našej hlave zrodí myšlienka, už je zase preč. Objaví sa ďalšia a potom zase zmizne. Nejaký zvuk ohluší váš sluch a po ňom zostane ticho. V kľude do vášho života prichádzajú a vzápätí aj odchádzajú. Priatelia odchádzajú, príbuzní umierajú. Váš majetok sa zväčšuje a potom zase zmenšuje. Občas vyhrávate, ale zároveň často aj prehrávate. Je to nepretržitý proces a zmena nasleduje zmenu. Nikdy nie sú dve chvíle úplne totožné.

Na tomto procese nie je nič zlého, je to prirodzenosť vesmíru. Ale spoločnosť nás učí zvláštnemu spôsobu, ako na tento proces reagovať. My tiež svoje zážitky triedime. Snažíme sa zaradiť každý vnem, každú duševnú zmenu do jednej z troch kategórií: dobré, zlé a neutrálne. Potom, podľa toho do ktorej kategórie jednotlivý pocit zaradíme, ich potom uchopujeme súborom vnútorných pravidiel, ktoré sú pre danú kategóriu stanovené.

Pokiaľ konkrétny zážitok obdržal nálepku dobrý, snažíme sa už vo chvíli jeho prežitku zastaviť čas. Vrhneme sa na neho, mazlíme sa s ním, držíme ho a pokúšame sa ho udržať. Pokiaľ to nedokážeme, urobíme všetko, aby sme ho zopakovali.  Hovorme tomu „duchovná chamtivosť“.

Na druhej strane sa v našej mysli nachádza kategória negatívnych zážitkov. Keď zažijeme niečo „zlé“, snažíme sa toho zbaviť. Odmietame to, popierame a chceme, aby to čo najrýchlejšie zmizlo z nášho života. Bojujeme proti vlastnému zážitku. Nazvime to duchovný zvyk „odmietanie“.

Medzi týmito protipólmi sa nachádza tzv. neutrálna kategória. Do nej umiestňujeme zážitky, ktoré nie sú ani dobré, ani zlé. Sú nijaké, neutrálne a tým pádom nezaujímavé. Ukladáme ich do neutrálnej kategórie, aby sme ich mohli ignorovať a obracať svoju pozornosť tam, kde sa niečo deje,  menovite do nekonečného kolotoča túžby a odmietania. Takže tejto „neutrálnej“ kategórii chýba spravodlivý podiel našej pozornosti. Tento duševný zvyk nazývajme „nevedomosť“.

Priamym dôsledkom tohto šialenstva je neustále sa opakujúca cesta do nikam. Stávajú sa z nás ľudia, ktorí neustále prahnú len po potešení. Prchajú pred bolesťou a ignorujú väčšinu svojich zážitkov. A potom sa divíme, že nás život nenaplňuje. V konečnom dôsledku tento systém totižto nefunguje. Nezáleží na tom, koľko radosti zažívate, vždy sa nájdu aj chvíle sklamania. Je jedno, ako ďaleko sa vám podarí ujsť, bolesť vás vždy dostihne. V medziobdobí je všetko také smutné, že sa vám z toho chce až plakať.  Myseľ je plná postojov, názorov a kritík. Postavili sme vôkol seba steny, sme uväznení vo svojich vlastných predstavách „o dobrom“ a  „o zlom“ a preto trpíme.

Šťastie a kľud sú základnými potrebami ľudskej existencie. Všetci ich hľadáme. Často však dochádza k ich prekrytiu rôznymi povrchnými cieľmi.  Vyskúšajte tieto ciele a zistíte, aké sú povrchné a v skutočnosti je za nimi niečo úplne iné.

Napríklad: chcete jedlo? Prečo? Pretože máte hlad. Takže máte hlad-a čo? No vaša predstava o tom je taká, že akonáhle sa najete, nebudete mať  hlad a budete sa potom cítiť dobre. Ahá! „Cítiť sa dobre“ – to je ten pravý pojem. To, čo v skutočnosti hľadáte nie sú povrchné ciele, sú to iba prostriedky vedúce stále k rovnakému cieľu: to čo skutočne hľadáme, je pocit úľavy.  Ten prichádza, keď uspokojíme svoje momentálne potreby.

Tak čo je to vlastne šťastie?

Pre väčšinu z nás má predstava dokonalého šťastia podobu uspokojenia všetkých „chtíčov“ a kontrolu nad všetkým. Svet by mal podľa nás robiť to, čo chceme my. Ale zopakujeme si ešte raz, že takto to v praxi nefunguje. Nie je možné mať moc neustále nad všetkým a všetkými. To nejde. Jednoducho nikdy nemôžete dostať všetko, po čom túžite. Je to nemožné. Našťastie je tu však aj iná možnosť: môžete sa naučiť kontrolovať svoju myseľ a vystúpiť tak z nekonečného kruhu túžby a odporu.

Môžete sa naučiť nechcieť to, čo ste doteraz nechceli. Rozpoznať túžby, ale nenechať sa nimi kontrolovať. Neznamená to ani v najmenšom, že si ľahnete na zem a necháte, aby ostatní po vás šliapali. Znamená to, že budete pokračovať v žití vlastného života na prvý pohľad úplne rovnakým spôsobom, ale vy pritom budete na všetko hľadieť z úplne inej perspektívy. Robievate veci, ktoré musíte robiť, ale ste uchránený od mechanizmov vlastných túžob. Viete, čo chcete, ale nebudete sa za tým „pechtiť“.  Niečoho sa bojíte? Ale netrasiete sa z toho už ako osika….

Tento typ duchovného rozvoja je veľmi náročný a trvá roky. Ale mať všetko pod kontrolou je jednoducho nemožné. A v takom prípade je ťažšie riešenie vždy lepšie, než nemožné.

Na chvíľku sa zastavte a zamyslite sa. Kľud a šťastie… nie je to náhodou to, o čom je celá naša civilizácia? Máme dovolenku, spústu televíznych programov, sociálne poistenie,.. Všetko je zamerané na to, aby sa každému ušlo trochu toho kľudu a šťastia. Ale aj tak sa neustále zvyšuje počet duchovných ochorení a stúpa kriminalita. Ulice sa hemžia labilnými indivíduami. Avšak niekto, kto žije v pokoji sám so sebou nemá dôvod niekoho iného okrádať, zabíjať, či ponižovať.  Pomaly si začína ľudstvo uvedomovať, že sme precenili materiálnu stránku na úkor hlbších duchovných hľadísk človeka a teraz iba platíme za túto chybu.

Ale čo s tým urobiť? Dôležité je: začať sami u seba.

Pozrite do svojho ja: pravdivo a nezaujate. Každý z nás zažije chvíle, keď si povie: som vinný, ja som ten blázon. Naučme sa tieto momenty rozpoznať.

V živote nemôžeme robiť výrazné zmeny, pokiaľ nevidíme samých seba takých, akými naozaj sme. 

Hneď ako sa vám to podarí, zmeny nastanú samé. Nemusíte nanič tlačiť, či proti niečomu bojovať alebo sa podrobovať pravidlám diktovaným nejakou autoritou. Je to prirodzené, proste ste sa zmenili. A dospieť k tomuto bodu nie je jednoduché.

Musíte vidieť kto ste a aký ste. Bez akýchkoľvek súdov, ilúzií a odporu. Avšak okrem uvedomia si všetkých povinností voči okoliu, je nutné si uvedomiť aj svoj záväzok samého voči sebe.

Pokiaľ sa naopak naučíte prijímať zodpovednosť za seba samotných, i za svoj harmonický a vyrovnaný život, zakúsite následne hlboký pocit vnútornej slobody, ktorý navráti zmysel vášmu životu a bude vám oporou aj v tých najťažších situáciách.

To, čo ste teraz, je výsledkom toho, čím ste boli skôr.    To, čo budete zajtra, je výsledkom dneška.

Dnešok je dôležitý, nie včerajšok. Dnes VY tvoríte svoju prítomnosť aj budúcnosť.

Inšpirované knihou:  Tarthang Tulku- Život v harmónii