Tajomstvo meditačného ústrania: Návrat domov – osobná skúsenosť

Sedím a počúvam TICHO. Úplné ticho všade navôkol… len v piecke počuť praskať horiace drevo a vonku cvrlikať cvrčky. Okrem toho už len ticho… a zvuk ceruzky o papier pri písaní týchto riadkov.

Hovorí sa, že ticho lieči. Áno, v tomto mojom prípade to úplne platí. Som v meditačnom ústraní 6 dní a aj keď som sem nešla s cieľom niečo konkrétne v sebe vyriešiť alebo vyliečiť, aj tak poviem, že ticho lieči. Lieči vo vnútri: srdce, dušu i telo.

Poviem vám, je to úžasný pocit počuť absolútne ticho. Žiadny zvuk a vrava od ľudí, televízora alebo z rádia…. žiaden mobil, internet, ani počítač. Niekoľko dní len ja a skromná chatka uprostred prírody. Chatka bez elektriny, vodovodu, bez splachovacieho wc. Ale pekne po poriadku…. Aby ste si vedeli predstaviť, čo to to meditačné ústranie je, ako to tu chodí a v čom tkvie jeho tajomstvo, tu je moja osobná skúsenosť.

Samozrejme, je to len môj pohľad na vec. To, ako to vnímam ja a ako som to celé prežila. Každý človek sme iný, každý máme v sebe iné radosti a trápenia a v bežnom živote sa pohybujeme v rôznych prostrediach. Preto aj keby sme boli dvaja ľudia v ten istý čas v tej istej chatke na meditačnom ústraní, každý by sme si odniesli iné zážitky a iné ponaučenia.

Tajomstvo meditačného ústrania: Návrat domov – osobná skúsenosť

Minulý rok som kúpila týždeň v meditačnom ústraní svojmu manželovi ako darček. Považovala som to za najkrajší dar, dopriať mu po 16 rokoch spoločného manželstva týždeň samého iba pre seba. Aby si oddýchol od nás, od elektroniky, od práce, od každodenného bežného rodinného kolobehu… a možno aj od seba samého. A aj tak bolo. I keď viem, že pre neho sú pod pojmom „relax a oddych“ skôr vírivky, sauny a masáže, tak v tomto prípade sa nejedná o relax tela, ale skôr duše. Som rada, že tam bol… Vrátil sa mi domov manžel, ktorý bol oddýchnutý a možno o trochu viac „sám v sebe doma“.

Čo je to meditačné ústranie?

dsc01094Meditačné ústranie je zostať v tichu s vlastnou mysľou počas niekoľko dní.

 

Človek musí byť niekedy úplne sám, aby všetko pochopil. Ticho nie je prázdne. Ticho je plné odpovedí.

Meditačné ústranie poskytuje bezpečný priestor na tichom mieste v samote prírody, pre hlboký relax, sebapoznanie. Je to bezpečný priestor, vhodný pre jednu osobu. Pre kohokoľvek bez ohľadu na vek, pohlavie, náboženské a iné životné smerovanie.  Je vhodný ako intenzívna meditačná prax, na sebapoznanie, duchovnú obnovu, či relaxačný pobyt. Ako sa hovorí:  ticho a samota je najlepší učiteľ.

Skutočná zmena prichádza zvnútra.
Prečo som sa rozhodla ísť do meditačného ústrania aj ja?

Do meditačného ústrania som išla teraz po prvýkrát. Tým, že tam manžel už bol, tak som mala približnú predstavu. I keď sme sa o podrobnostiach nerozprávali. Teda po jeho príchode aj áno, ale veľa som si z toho teraz nepamätala. Prečo? Lebo je to veľmi rozdielne, keď niekto o tomto rozpráva a keď to zažije na vlastnej koži,… vo vlastnej duši.

Prečo som sa rozhodla „A idem!“? Na konci týchto letných prázdnin som si uvedomila, že vyhľadávam ticho. Na všetky letné výlety a dovolenky sme išli nakoniec do hôr, lesov, či k vodopádom. Všade, kde bol kľud a ticho. Jednoducho nás to tam ťahalo… Žiadne preplnené kúpaliská, či pláže,.. tento rok nás akosi neťahali miesta s veľa ľuďmi.

A i keď máme vcelku už samostatné deti vo veku 12 a 14 rokov, byť s nimi 9 týždňov dá zabrať. Rodiča, ktorým takto ako u nás „nefungujú“ babky a staré mamy, vedia, o čom hovorím. A tak sme ako každé iné prázdniny vypĺňali prázdniny zaujímavých programom my s manželom. Samozrejme, tým že máme svoju firmu, tak popri práci.  Tak nejak sme to vždy nakombinovali, aby práca nestála, ale aby sme boli spolu aj ako rodina.

Na konci prázdnin som si však uvedomila, že deti viackrát napomínam, aby boli tichšie,… aby dali telku tichšie,.. A i keď nekričali, či telka nehučala, ja som mala pocit, že áno. Uvedomila som si, že sa cítim „prehlučnená“… otázkami, odpoveďami, telefonátmi, komunikáciou, … cítila som nedostatok obyčajného ticha. A tu skrsol nápad: je vhodný čas zájsť do meditačného ústrania.  A keďže manžel už v danom meditačnom centre a ústraní bol, tak som vedela, že to „prežil“ a mal s tým dobrú skúsenosť, tak je bezpečné, aby som išla aj ja. … A vedela som vo vnútri seba, že je na to ten správny čas. Deti sú už dostatočne veľké a pochopia to, manžel už mal danú skúsenosť, takže to určite pochopí a práca? Jednoducho počká… 7-10 dní musí všetko počkať. Najdôležitejší je život sám a viem, že keď prídem akokoľvek zrelaxovaná, či oddýchnutá, tak to prospeje aj môjmu okoliu.

A tak bolo rozhodnuté a ihneď som sa prihlásila.

Akonáhle som poslala email s prihláškou, ta vo mne zavládol pokoj. Pokoj a radosť a zároveň aj vďačnosť za to, že si to môžem dovoliť. Nie finančne (finančne to nie je náročné), ale časovo, v práci aj doma.

To bolo asi 6 týždňov pred „nástupom“. V priebehu nasledujúcich týždňov samozrejme prichádzali rôzne otázky a „prekážky“, prečo by som nemala ísť… Syn dostal angínu, od neho potom aj ja, vonku sa dosť ochladilo (v noci bolo okolo 5C), koncom daného termínu som mala zrovna dostať menštruáciu, v práci sa zrovna mali „utriasť a riešiť“ dôležité veci. A tak prichádzali stále „pokušenia“, prečo nemám ísť. Dokonca aj moje ego sa hlásilo s rôznymi výhovorkami, prečo by som to mohla vzdať: „Však je veľa práce, vonku je už zima,.. to by ti ostatní mohli akceptovať, keď by si to teraz vzdala“… Ale povedala som si „Ideálny čas nikdy nebude. Vždy budú nejaké „ale“, prečo neísť a idem a hotovo. Tých 10 dní to bezo mňa všetci zvládnu“.

Som vďačná svojmu manželovi, že mi ani jedinou vetou nenaznačil, že by som nemala ísť. Dokonca ešte „s kľudom Angličana“ mi vysvetľoval cestu autom, keď ma deň pred odchodom chytila decentná panika „kam do pr…som sa to ja rozhodla ísť“ 🙂

V tomto lavírovaní, či ísť alebo neísť, mi však pomohla aj jedna neočakávaná záležitosť. Kamarátke umrel manžel. Vitálny päťdesiatnik, ktorý bol zdravý ako buk…. až prišla zrazu chvíľa, keď sa mu len-tak znenazdajky zatočila uprostred nedeľnej pohodičky hlava a okamžite bol mŕtvy. Pár minút, ktoré zmenili všetko…. Život je jednoducho nevyspytateľný a nikto nevieme, koľko tu budeme. Čo však vieme urobiť: prežiť život najlepšie, ako vieme. A na to, aby som to mohla urobiť – pre seba aj svojich blížnych- som potrebovala dočerpať to, čo mi tak veľmi teraz chýbalo. A ako zvyknem hovoriť: „Len z plného džbánu môžeme nalievať ostatným“, takže bol čas znovu svoj džbán doplniť.

Otázky, ktoré som mala pred tým, ako som nastúpila

Nie je 10 dní od rodiny predsa len trochu veľa? Nebude manžel frfľať, že tak dlho? Zvládnem to týždeň v „divočine“? Nebude mi tam zima? (v noci okolo 5C) Nebudem sa v noci báť? Kde sa budem umývať? A čo ak dostanem menštruáciu? Ako sa tam dostanem- trafím ja vôbec na tie kopanice autom? Zvládne manžel domácnosť i vedenie našej firmy celkom sám? Čo keď zrovna bude treba v práci niečo dôležité riešiť? Nebudú mať zrovna deti v škole rodičko? 🙂 … Veľa takýchto zábavných otázok mi kolovalo v hlave pred odchodom do meditačného ústrania v Zaježovej. Spoznávate aj vy niektorú z nich, ktorá vám napadla už pri čítaní predchádzajúcich riadkov? 🙂 Moje odpovede na dané otázky zodpoviem  v nasledujúcich odstavcoch tohto článku.

Čo je zaujímavé a uvedomila som si to až keď som bola tam, vôbec som pred odchodom neriešila stravu. Vedela som, že „niečo“ si zoberiem a stravu som riešila až 1-2 dni pred odchodom. V podstate som si na základe tejto skúsenosti uvedomila, že strava je u mňa až na ďalekom mieste. Môj deň sa netočí chválabohu okolo nej. Nemala som obavy, že nebudem mať týždeň keksíky, či trikrát denne teplú stravu (bez čoho si niektorí ľudia nevedia predstaviť deň). Meditačné ústranie som nebrala ani ako hladovku, či kúru na chudnutie, aj preto som asi bola, čo sa týka stravy, v ústraní úplne v pohode. Ale o tom ďalej…

Pracovné veci som vyriešila tak, aby bolo všetko, čo sa dá, urobené. Tým, že v meditačnom ústraní nie je žiaden signál na telefonovanie, mobil (ktorý používam aj na pracovné záležitosti) som nechala doma manželovi a ja som si zobrala len „dočasný, kvôli ceste tam a naspäť. Deťom som oznámila, že si idem oddýchnuť a že prídem o 10 dní. Nakoľko sú už v teenagerskom veku, brali to v pohode.

Deň odchodu z domu a príchodu do meditačného centra

Deň odchodu začal šokujúcou správou na záchode: Ups, dostala som menštruáciu o pár dní skôr. „No dobre“, povedala som si, “ je to výzva, ktorá sa dá zvládnuť. Aj tak žena pri menštruácii má byť v pokoji a má vtedy lepšie prepojenie na seba samú“. OK, nič sa nedeje, pribalila som viac vložiek a na takýto účel nenahraditeľné vlhčené Intime obrúsky (ďakuje Ti Slávka za výborný tip) … a išlo sa 😉

Cesta z Trenčína do Zaježovej prebehla v pohode. Na začiatku som si len povedala: Keď zablúdim, nič sa nedeje. Spýtam sa, vrátim sa, znovu nájdem cestu. Ale poviem vám, že na konci „civilizácie“ som bola rada, že mám aspoň na chvíľu Google mapy 🙂 Teda aspoň do vtedy, kým som definitívne stratila signál na mobile 🙂 Preto ak nepoznáte dané končiny, doporučujem sa nespoliehať sa na signál v mobile, ale napísať si aspoň záchytné odbočky.

Vo vzdelávacom centre v Zaježovej som mala chvíľu čas sa poobzerať, ako to tam majú pekne urobené: jazierka, bylinkové záhradky, pekné priestory na ubytovanie, .. veľa drobností, ktoré boli v súlade prírody a človeka.

Po príchode Romana Mieslera, ktorý to tam aj so svojou ženou vedie, sme nabrali 2 bandasky vody (ó áno- vodovod v chatke nie je) a zaviezol ma aj s mojím obrovským batohom do neďalekého lesa, cca 10-15 minút jazdy autom. Tam sa nachádza chatka určená na meditačné ústranie. Chatka ukrytá pred zrakmi ľudí, pod lesom, na kraji lúky, … ďaleko od civilizácie… ale pritom dostatočne blízko na to, keby sa čokoľvek udialo. Vysvetlil mi, ako treba zakúriť a čo a ako to tam chodí. Takisto som mala možnosť výberu, či chcem, aby ma prišli pozrieť. Volá sa to sprevádzanie. Nie, nechcela som… tak sa uvidíme o 6 dní.

 Prvý dojem z chatky: Fíha, to je vo vnútri ale maličké! Druhý dojem: Ale veď je tu všetko, čo mi treba: posteľ, kreslo, stolička, stolík, piecka, umývadlo, miesto na vodu, poličky na odkladanie potravín a aj polička s knihami 🙂

dsc00888 dsc00889

Pozrime na praktické veci ohľadom chatky na meditačné ústranie- pre tých, ktorí tam rozmýšľajú ísť.

 Ako vyzerá chatka na meditačné ústranie?
dsc00897 dsc00898

Domček o veľkosti cca 2 x 3,5 metra, nachádzajúci sa neďaleko Vzdelávacieho centra Zaježová. Na pozemku s rozlohou 6 ha v tichom údolí, obklopenom lúkami a lesmi.

Čo v domčeku nájdete?

Posteľ s teplým paplónom, vankúš (obliečky je dobré si priniesť svoje- a takisto aspoň malý uterák), kreslo, stolička, malý stolík, solárne lampičky, police na odkladanie vecí alebo potravín, malé umývadlo, bandasky s vodou (prinesiete ich pri nástupe), varič na plyn, zápalky (ale prineste si pre istotu aj svoje), zopár hrncov, misiek a príborov, termoska, nožík, hubka na riad a umývací prostriedok, metla a zmeták, sekerka, píla na drevo (drevo je vonku v lese a aj pri chatke), brikety na kúrenie (za tie sa platí zvlášť symbolickou cenou) a malá piecka, ktorá vykúri daný priestor viac než dosť. V policiach sa nájdu aj nejaké koreniny, potraviny a sviečky, ktoré tam nechali ľudia pred vami.  Takisto aj wc papier.

Čo sa týka toalety- je vonku v lesíku, cca 15m za chatkou (klasická „kadibudka“). Sprchovanie- je tam vonku zavesená solárna sprcha  (vrecko, ktoré naplníte vodou, dáte na slnko zohriať a môžete sa trochu „očvachtať“).

dsc00975

Čo je dobré si zobrať so sebou?

Okrem vecí, ktoré sú už v domčeku (vyššie spomenuté), som ocenila, že som mala so sebou aj tieto veci:

  • dsc00912Gumáky. Boli neoceniteľnou vecou, pretože ešte aj napoludnie bola vysoká tráva na lúke pred domčekom v miestach, kde bol tieň, mokrá.
  • Čelovka (svetlo na čelo)- skúste bez nej zakúriť v noci v tme, keď potrebujete obidve ruky 🙂
  • Zápisník  a diktafón (Po prvom dni som ich nosila všade so sebou, lebo ako naschváľ ma niečo zaujímavé napadlo vtedy, keď som ich nemala pri sebe. A nakoľko rada píšem a posúvam zaujímavé myšlienky ďalej, týchto spoločníkov som ocenila. A s diktafónom som si mohla ako s jediným aspoň trochu „pokecať“ 🙂
  • Paralyzér- taký maličký „kabelkový“, pre ženy podľa mňa vhodný. Ocenila som ho hneď v prvý deň pobytu, keď som pri lese na lúke stretla krásneho veľkého jeleňa, ktorý vyskočil z trávy kúsok predo mnou. Neviem, či bol vystrašený viac on alebo ja, ale od vtedy som nosila môjho šikovného pomocníka na potulky okolím so sebou.
  • Vlhčené obrúsky- šikovná pomôcka na hygienu najmä pre ženy (jedny som tam aj nechala, tak možno sa nejaká žena poteší 🙂
  • Kniha – neberte si však veľa kníh, je to úplne zbytočné. Niekoľko zaujímavých kníh tam aj nájdete a najmä, treba nechať aj čas na myšlienky.
  • Z jedla doporučujem si zobrať veci, ktoré sú rýchlo hotové.  Chladnička tam nie je, takže ak chcete jedlo chladiť, tak len vonku zavesené  vyššie na háčiku. V čase, keď som tam ja bola – koniec septembra- rástli na lúke pred domčekom „jedle bedle“, takže sa z nich dala krásne robiť polievka. Takisto aj na čaj si stačilo zájsť na lúku: materina dúška, alchemilka, šípky, či žihľava tam rástli bežne.
Ako dlho byť v meditačnom ústraní?

Aby to malo nejaký zmysel, takúto „samotku“ doporučujem aspoň na týždeň. (Aspoň tých 5-6 dní. Menej je podľa mňa málo). Samozrejme záleží od vášho nastavenia a aj počasia  a ročného obdobia. Poznám však ľudí, ktorí si meditačné ústranie chvália aj v zime.

Čo to stálo?

Nebudem vám hovoriť konkrétnu sumu za ubytovanie v meditačnom ústraní, ale podľa mňa je to veľmi málo. Najviac na tomto „pobyte“ ma vyšiel benzín na cestu. Takže toto nie je o peniazoch, ale o tom si nájsť čas a vôľu tam ísť.

Čo som robila celé dni?

 

dsc00921 dsc00995
dsc00913 dsc00935

V meditačnom ústraní som bola 6 dní. Keď sa teraz obzriem späť, tak tie dni ubehli ako voda. V podstate sa celé dni staráte len o to, čo budete robiť a o to, aby ste mali zabezpečené existenčné veci: oheň, vodu a jedlo. Po 1-2 dňoch si uvedomíte, že ste sa automaticky zladili s rytmom prírody. Ráno pri cvičení vonku v tráve som chcela mať svitajúce slnko? Tak som si musela vypozorovať, kedy na lúke začína svietiť… (7:55h) Alebo večer, kedy prestáva svietiť a zapadá za horizont (18:13 h), lebo vtedy nastáva totálna tma (ale že úplne totálna :-)) a je potrebné mať už zakúrené a všetko vo vnútri na noc nachystané, lebo o 19:30h už bola „naozajstná tma“. Alebo že drevo je najlepšie zberať okolo obeda alebo poobede, keď je už dostatočne vyschnuté od rannej rosy a vlahy.  Čiže či chcete alebo nie, tak sa automaticky postupne prispôsobíte rytmu prírody.

dsc01019Samozrejme veľmi záleží aj od ročného obdobia a počasia, kedy ste v meditačnom ústraní. Ja som mala na konci septembra počasie: v noci cca 5-10 C, ráno okolo 10-15 C, cez deň krásne slnečno-veterno cca 20-25 C. Každé ročné obdobie má však svoje čaro a aj „plusy a mínusy“.

Okrem týchto „technických“ maličkostí, ktoré som cez deň riešila, som proste len BOLA. Naschváľ som si nedávala nič, čo musím urobiť, premyslieť, vymyslieť… nechávala som svojim myšlienkam priestor. Nech prídu tie, ktoré majú prísť.  A nech odídu tie starosti, ktoré majú odísť.

dsc01001
Objavila som dve pre mňa výnimočné miesta blízko chatky, s krásnym výhľadom do údolia a úžasnou energiou. Každé ráno som si zacvičila a zameditovala pri vychádzaní slnka na lúke pred domom.

 

Každé ráno som sa prebehla bosými nohami v zarosenej tráve…. a dlho dlho čítala a rozmýšľala.  Nad všetkým, nad ničím, nad  niečím… Dovolila som však svojej mysli zotrvať aj vo vnútornom tichu.

dsc01072 dsc00992

dsc01034Znovu som v sebe „oprášila“ aj radosť z písania. Ten šuchot ceruzky o papier jednoducho zbožňujem 🙂 Pochopila som: „Áno, vtedy keď píšem, som „doma“. Myšlienky chodili rýchlejšie, než som ich stihla zapisovať a tak som len dúfala, že to budem vedieť po sebe prečítať, keď to budeme takto o pár dní prepisovať do počítača.

Bolo ešte veľa úžasných vecí a činností, ktoré som robila, ale tie si nechám pre seba. Každý sme iný a každý by si mal pobyt v meditačnom ústraní užiť podľa seba. Niekto viac medituje, iný sa viac túla po okolí, niekto viac cvičí, iný zas viac číta. A aj v tom tkvie tajomstvo meditačného ústrania: každému človeku prinesie presne to, čo potrebuje. Či už je to myšlienka, skúsenosť alebo  ponaučenie.

Čo by som urobila druhýkrát inak?

Nič. Všetko bolo tak, ako malo byť. A aj keď možno nebolo, brala som to ako novú skúsenosť a možnosť naučiť sa robiť veci inak, nazerať na ne inak.

Určite rada pôjdem do meditačného ústrania znovu. Možno jediné, čo zmením je iné ročné obdobie. Prečo? Je vtedy iná príroda, budú iné podnety, iné skúsenosti.

Ako by som zhrnula meditačné ústranie? Čo mi prinieslo?

Keď si uvedomím, že niektorí ľudia možno takýto niekoľko dňový kľud- len samého so sebou, v lone čistej prírody- bez mobilu, bez ľudí, nezažijú nikdy za celý svoj život (poznám takých veľa), som vďačná za to, že som toto mohla absolvovať. Určite budem takéto niečo realizovať pravidelnejšie, minimálne 1x do roka (možno aj dva). A určite to budem podporovať aj u môjho manžela. Je to očistná kúra nielen pre dušu daného človeka, ale i pre okolie, v ktorom žije.

dsc01048

Je to ako vrátiť sa domov. Domov do seba… k sebe samej. Ako očista ducha, srdca i tela.

A to mi úplne stačí.  Lebo teraz, keď som „doma“, tak vidím myšlienky a riešenia, ktoré som pred tým nevidela. A viem, že tieto sú pre mňa tie pravé.

Tu je ešte krátky audio záznam jedného z mojich postrehov počas meditačného ústrania. Záznam je celý autentický tak, ako som ho nahrala priamo počas pobytu. (Pre jeho spustenie stačí kliknúť na šípku):

dsc00981

V ďalšom článku nájdete ešte jeden audio záznam – moju veľmi osobnú spoveďVypočuť si ju môžete tu >>

Teraz, keď píšem tieto riadky (resp. ich „lúštim“ zo zapísaného bloku), tak sa už nachádzam na inom krásnom mieste, kde som sa z meditačného centra presunula ešte na pár dní, aby som mohla v kľude zapísať svoje myšlienky. Je to krásna Drevenica Vyhne, ktorú vlastnými rukami postavil môj kamarát František. Povedala by som, že sú to také doslova „Františkove lázne“ pre telo ni dušu. Nielen, že je tu rýchly internet, ale predstavte si: dokonca aj sprcha a splachovací záchod 🙂 Ale nie, to len ja sa z takýchto maličkostí teraz vytešujem 🙂 dsc01135-2Je tu krásne a úžasný výhľad do údolia. A ani vám radšej nebudem hovoriť, že je tu aj  vírivka pod holým nebom, drevená kaďa na kúpanie, letné kino, volejbalové ihrisko, hojdačky a piesok pre deti, ohnisko na opekanie, obrovská hojdacia sieť a krásna príroda všade navôkol… lebo chcem, aby mu nejaké termíny zostali voľné aj pre mňa a našu rodinu, keď sa sem budeme chcieť prísť pozrieť 🙂 Koho tu stretneme?

Moje poďakovanie patrí:

Meditačné ústranie: Katka a Roman Miesler www.zivica.sk, email:  r.miesler@seznam.cz

Drevenica Vyhne: František Tvrdoň www.drevenica-vyhne.sk