Poučný príbeh- Izba s výhľadom

Ťažko chorého muža priviezli do nemocničnej izby kde na posteli pri okne oddychoval ďalší pacient. Onedlho sa spriatelili a muž, ktorý mal výhľad cez okno, celé hodiny obveseľoval svojho spoločníka, pripútaného na lôžko a nevidiaceho zo svojej postele von oknom, živým popisom vonkajšieho sveta. Niekedy rozprával o kráse stromov v parku oproti nemocnici a listoch tancujúcich vo vetre. Inokedy zabával svojho priateľa tým,

že krok za krokom napodobňoval gestá a pohyby ľudí na ceste do nemocnice.

Lenže ako čas bežal, v mužovi pripútanom na lôžko narastala frustrácia, že nemôže sám pozorovať veci, ktoré mu priateľ popisoval. Pocítil k nemu odpor, ktorý nakoniec prerástol do silnej nenávisti.

Raz v noci, počas obzvlášť ťažkého záchvatu kašľa, pacient pri okne prestal dýchať. Namiesto toho, aby stisol tlačidlo a privolal pomoc, druhý muž sa rozhodol, že neurobí nič. Nasledujúce ráno vyhlásili pacienta, ktorý svojmu priateľovi priniesol opisovaním diania za oknom toľko potešenia, za mŕtveho a odviezli ho z nemocničnej izby. Druhý muž rýchlo požiadal, aby ho preložili na posteľ pri okne.

Ale pohľad z okna s ním otriasol: uvidel len holú tehlovú stenu vedľajšej budovy. Jeho spolubývajúci dokázal vykúzliť všetky tie opisy len vo svojej predstavivosti ako láskyplné gesto k svojmu ležiacemu priateľovi, aby mu spríjemnil ťažké chvíle. Robil to z nesebeckej lásky.

… Pokora. Podpora. Puto. Úcta. Vďačnosť. Láska. To sú najvzácnejšie cnosti človeka. Robiť veci pre druhých s láskou, vďačnosťou, z úcty, na podporu. Len tak… nezištne a s láskou. Keď robíme šťastnými druhých, prináša to vnútornú radosť a spokojnosť aj nám.