„Nie ste so svojim životom spokojní? Zmeňte ho!“

kvetnate reci„Nie ste so svojim životom spokojní? Zmeňte ho!“ Počuli ste už o niečom takom? Je Vám to známe? „Vezmite svoj život do vlastných rúk. Vy ste tvorcami vlastného života. Každý je strojcom vlastného šťastia.“ A tak ďalej. Často sa však tieto slová stávajú frázami, vyznievajú povrchne a lacno. Postupne v nás môžu dokonca vyvolávať  skôr odpor,  než nadšenie.  Ale prečo je tomu tak? Prečo sa pravdivé vety stávajú frázami?

Náš odpor sa objavuje práve preto, lebo je žiaľ mnoho ľudí, ktorí sami seba prehlásia za tých, ktorí vedia a poradia nám, ako vziať svoj život do vlastných rúk a zároveň veľa ľudí, ktorí takéto služby vyhľadávajú. Jedni ponúkajú „zaručený recept“ a druhí ho usilovne hľadajú. Jednou z najlákavejších ingrediencií zaručeného receptu je často fakt, že samozvaní guruovia tvrdia, že to všetko „ZVLÁDNU ZA NÁS“. Že nám dajú len „čarovnú tabletku a všetko sa stane samé„. Že nás uspokoja okamžite a my pritom nemusíme nič robiť, len sedieť a počúvať ich.  A tu je ten „zádrhel“…

Čo tomu nahráva? Prečo sa niečo také vôbec deje?

My ľudia chceme vedieť, kto sme a kam ideme. Chceme vedieť, čo je naše poslanie. Chceme mať svoj život vo vlastných rukách a prežiť ho slobodne a zároveň v podpore a naplnení. A tiež je pravdou, že máme hlboko vo svojej DNA túžbu zistiť, kto sme a čo tu vlastne robíme. Máme v sebe to vnútorné pnutie a veľkú vôľu nechať sa znovu a znovu zasväcovať do nového pohľadu na seba samých, na život ako taký. S vrodenou nevinnosťou sme ochotní znovu a znovu skákať do neznáma, riskujeme, len aby náš život mal skutočne zmysel. Aby sme pochopili. Chceme sa dostať životu až na dreň. Sme zvedaví, čo nájdeme.

A tak sa často vydávame do rôznych škôl, školení, seminárov, workshopov. Niektorí veria rôznym obradom a rituálom, kde ich vyvolený svätec či guru na nich prenesie jeho vlastné poznanie. Foriem „guruov“ či „rituálov“ je nesmierne množstvo. Od tých, čo vyzerajú veľmi exotericky, až po tie úplne ezoterické. Chodíme tam, aby sa náš život zlepšil, zmenil. Aby sme vyriešili to, čo nás dlhodobo trápi a s čím si nevieme sami rady. Ideme niekam, kde nás nik až tak nepozná a nie je voči nám zaujatý.

Jednou z najväčších ilúzií v tejto súvislosti, ktoré vládnu ľudskej mysli, je očakávanie, že len treba nájsť toho správneho „osvietenca“, ktorý nás posunie niekam, kde to pre nás bude konečne to pravé orechové.

A sú guruovia, ktorí túto roľu na seba vďačne berú a nechajú sa vynášať do neba, bažia a požívajú svetskú slávu s tým spojenú. Tvrdia, že „zamávajú nad nami tým správnym čarodejným prútikom“ a všetko bude inak. Že vedia, ako na to, že nás iniciujú svojim poznaním, že nás energeticky uvedú do nových dimenzií, že v nás opravia všetko, čo nám bráni v rozvoji, spokojnosti a šťastí ….

Takto to však vôbec nefunguje.

Preto narastá počet tých, ktorí vymetajú jeden workshop za druhým a hľadajú a hľadajú a hľadajú … Toho správneho, ktorý im konečne sadne.  To umenie, tú metódu, ktorá to konečne celé za nás zariadi. A výsledkom je, že sa v skutočnosti nič nemení. Prečo??

Pretože bez práce to nejde.

Na to, aby akékoľvek zasvätenie malo trvalý charakter v našom živote, aby to nebol len kus čokolády na zahnanie pochmúrnej nálady, potrebujeme to, do čoho sme boli zasvätení, preveriť životom. Vlastným životom. Každodenným, obyčajným, svetským. Bez toho niet pokroku a príležitosti k skutočnej zmene. Iniciácia samotná tak zostáva bez skutočného dopadu. Bez vlastného preverenia v našom živote a za našich podmienok to zostáva len informáciou, ktorá tu je, ale nie je pochopená a integrovaná.

Čo z toho vyplýva? Nedá sa veriť nikomu, kto hovorí, že zmení náš život. Pretože našťastie to možné nie je. Nikto nemôže zmeniť náš život, pokiaľ sa na tom nepričiníme aj my. Viete si predstaviť tú totálnu anarchiu, keby to bolo možné?! Zamysleli ste sa niekedy už nad absurdnosťou tohto tvrdenia?

V skutočnosti svoj život môžeme zmeniť len my sami.

Je to výsada a zároveň i zodpovednosť. Právo a tiež ochrana. Sic transit gloria mundi. T

Keď dávame niekomu dôveru, že zmení náš život, berieme si na seba samých roľu bezduchých bábok, ktoré túžia po zaujímavom a vzrušujúcom živote a na druhej strane, keď je náš vysnívaný život tu pred nami, tak sa mu oblúkom vyhneme a povieme si: „Au, to bolí. Však náš guru tvrdil, že to zariadi a že to bolieť už nebude. Prečo mne to nefunguje? Prečo mám teraz ja niečo robiť?“

A tak nad tým všetkým visí jedna dôležitá otázka. Kedy sú zasvätenie / iniciácia správnymi? Len vtedy, ak si môžeme ponechať plnú zodpovednosť za to, ako so zasvätením naložíme. Len vtedy, keď si nikto vopred nerobí zásluhy za to, kam sa na základe tohto zasvätenia posunieme. Len vtedy, keď ten, čo zasväcuje, nechá všetku „slávu a zásluhy“ za skutočnú zmenu na nás. Len ak zostane na nás, aby sme vyhodnotili, či to, do čoho sme zasväcovaní, v nás vzbudzuje dôveru. Len vtedy, keď nikto samotné zasvätenie nespája s pocitom nirvány či „večného“ šťastia. Vtedy je to čisté. A len s týmto predpokladom je možný vôbec nejaký úspech.

Je extrémne príťažlivé prehlasovať, že niekto nám zmení život k lepšiemu. Pre obe strany. Realitou ostáva, že náš život zmení „to“. Niečo „sa“ stane, sme zasvätení a keď voči tomu zasväteniu nezostaneme slepí, tak sa i z tých najväčších zdanlivých „nešťastí“, len tým, že ich prijmeme za realitu, môžu stať tie najväčšie požehnania nášho života. Záleží skutočne len na nás.

Lebo Ty si ten, koho hľadáš.

Autor článku: Mgr. Jana Svitková- osobné poradenstvo, coaching, Human design